Chov dobytka má zachrániť vzácne ekosystémy

Pastva domácich zvierat má pomôcť zachrániť unikátne slaniská. Spolupráca tretieho sektora, štátnej správy a miestnych hospodárov už prináša prvé úspechy.

Chov dobytka má zachrániť vzácne ekosystémy

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, viëtor

Slaniská sú ekosystémy, ktorých charakteristickou črtou je vysoký obsah solí v pôde. Typické sú predovšetkým pre prímorské oblasti kvôli slanej morskej vode. Lenže nájdeme ich aj vo vnútrozemí, kde sa z nich stávajú unikátne oblasti. Zároveň tu však patria aj k najviac ohrozeným biotopom.

Vo vnútrozemí mohli slaniská vzniknúť vďaka podzemným vodám s rozpustenými soľami (sodík, draslík, horčík, kalcium vo forme síranov a uhličitanov). Práve vysoký obsah solí v pôde chránil tieto lokality pred rozoraním. Stali sa tak akýmisi ostrovčekmi života v krajinách, kde intenzívne prekvitalo poľnohospodárstvo.

Aby z nich mali úžitok aj ich majitelia, využívali sa ako pasienky pre kone, ovce, kozy, kravy, či mangalice. Chov zvierat zároveň zabezpečoval celé storočia ideálne podmienky pre zachovanie slanísk.

Koncom 20. storočia však takýto typ hospodárenia na mnohých miestach z rôznych dôvodov skončil. Lokality začali zarastať drevinami a burinami, ktoré postupne vytláčali vzácne druhy.

V Európe ich dnes nájdeme len na niekoľkých miestach a jednou z nich je aj panónska oblasť, ktorá zasahuje aj do slovenského územia.

V Podunajskej nížine  zaberali slaniská v minulosti relatívne veľkú plochu - asi 8 300 ha. Tá však bola odvodnená, rozoraná, zalesnená, alebo  zarastená a dnes sa preto zo slanísk stali skôr malé a ojedinele ostrovčeky s celkovou rozlohou asi 500 ha. Navyše aj tie sú naďalej v ohrození kvôli narušenému vodnému režimu a ich neobhospodárovaniu.

Návrat k tradíciám

Podľa Moniky Chrenkovej z mimovládnej organizácie Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne  je najlepšou možnosťou záchrany slanísk návrat k tradičnej pastve našich predkov a k tomu vyzýva aj miestnym hospodárov. „Pri obnove tradícií pastvy je kľúčová práve aktívna účasť miestnych obyvateľov a vôľa znovu zaviesť spôsoby hospodárenia ich predkov,“ myslí si.

Tento prístup presadzuje aj Európska únia, ktorá takéto územia vyhlasuje za Územia európskeho významu, tešiace sa zvláštnej ochrany a podpore. Inštitút Dahne v súčasnosti rieši spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a Štátnou ochranou prírody SR európsky projekt LIFE+ „Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku“.

Cieľom projektu je obnova a aktívna ochrana slanísk a piesočných dún, pričom sa kladie velký dôraz na spoluprácu s miestnymi obyvateľmi a lepšie informovanie verejnosti o dôležitosti ochrany týchto biotopov.

Prvé úspechy

Jednou z oblastí, ktoré spadajú pod Územia európskeho významu, sú Kamenínske slaniská. Tie sa rozprestierajú medzi obcami Kamenín a Kamenný most. Predstavujú najrozsiahlejšiu plochu slaniskových lúk na Slovensku.

Miestni hospodári sa tu rozhodli obnoviť pastvu domácich zvierat na ploche 45 ha. O stav tohto slaniska sa tak od začiatku septembra stará zmiešané stádo koní, kráv, romanovských oviec a kôz. Samotnej pastve však predchádzalo aj odstránenie nelegálnych skládok odpadu a inváznych drevín.

A to nie je jediný výstup projektu. „V roku 2013 sa podarilo obnoviť pastvu zmiešaného stáda oviec a kôz aj na Pavelskom slanisku v obci Nová Stráž. V súčasnosti sa mobilné stádo zakúpené v rámci projektu LIFE+ presúva na slanisko Mostové,“ uviedol  Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

„Na pastvu sa výrubom drevín pripravuje ďalšia lokalita Bokroš,  kde budú podmienky nastavené tak, aby hospodárenie od roku 2014 vzal opäť do rúk miestny hospodár. Aj tu bude z prostriedkov projektu zabezpečená všetka potrebná infraštruktúra - ploty, prístrešok či studňa,“ dodal.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia