Nový predpovedný systém má pomôcť vinohradníkom

Slovenskí a maďarskí vedci vyvíjajú systém, ktorý má monitorovať mikroklimatické podmienky vo vinohradoch a radiť pestovateľov ako efektívnejšie ošetrovať vinič. Tí projekt vítajú.

Nový predpovedný systém má pomôcť vinohradníkom

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, chrisamichaels

Najstaršie historické pramene potvrdzujú, že na našom území sa pestuje vinič už od 9. storočia, pričom najväčší rozmach dosiahlo vinohradníctvo na začiatku 17. storočia, keď rozloha viníc dosiahla približne 50-tis. hektárov.

Cez územie Slovenska sa tiahne najsevernejšia hranica možnosti pestovania viniča, čo dáva zvláštny ráz vinohradníckej krajiny, ktorá využíva pre pestovanie viniča najteplejšie svahy s rôznou úpravou reliéfu.

Spolu s pestovaním viniča vznikli cenné malebne pôsobiace kolíkové vinice, často v kombinácii s vinnými pivničkami. Tieto lokality majú dodnes nielen kultúrno-historický význam, ale aj ekologický a krajinnoekologický, nakoľko predstavujú vzácne lokality biotopov viacerých ohrozených druhov.

V poslednom období však dochádza k úpadku vinohradníctva, čo má vplyv aj na tieto krajinné štruktúry. Od roku 1989 napríklad poklesla výmera obrábaných vinohradov takmer o dve tretiny a produkcia vína takmer o 40 percent.

Zmeny sociálnoekonomických a prírodných podmienok, spolu s premnožením škodcov, majú negatívny vplyv na pestovanie viniča v podobe vzniku plesní a ďalších rôznorodých ochorení viniča. Ak sa tieto ochorenia rozšíria, ľahko môžu zničiť celú úrodu.

Vinohradníci preto využívajú veľké množstvo chemikálií, ale tie sú zase pre nich veľkou výdavkovou položkou a navyše majú nepriaznivý dopad na životné prostredie. Pomohlo by im, keby mohli chemikálie používať systematickejšie.

Monitoring a modelovanie

Riešenie ponúka Ústav krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Technickou a ekonomickou univerzitou v Budapešti. Spoločne vyvíjajú predpovedný systém na ochranu viniča.

Ide o špeciálne meracie prístroje, ktoré priamo vo vinohradoch monitorujú mikroklimatické podmienky, ako sú teplota, zrážky, vlhkosť vzduchu, vlhkosť listu, pôdno-klimatické podmienky, či fenologické fázy viniča.

Tieto informácie sa každé dve minúty automaticky posielajú na vzdialený server, kde sa spracúvajú a sprístupňujú vinohradníkom.  

„Model predpovedá vývoj týchto parametrov na najbližšie dni a na základe týchto predpovedí modeluje možný vývoj chorôb viniča a navrhuje optimálnu dobu ošetrenia viniča pre miestnych vinohradníkov,“ vysvetľuje riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie doktorka Zita Izakovičová.

„Informácie vinohradník získava cez internetové pripojenie na server okamžite,“ dodáva.

Vinohradníci sú zatiaľ spokojní

Projekt, ktorý je financovaný v rámci programu cezhraničnej spolupráce Maďarska a Slovenska, by mal trvať ešte rok.

Prístroje zatiaľ využívala najmä maďarská strana. Na Slovensku boli inštalované len v oblasti Štúrova a Želiezoviec.

Vedci momentálne podľa Izakovičovej pracujú na typizácii a hodnotení krajinnoekologických podmienok jednotlivých vinohradníckych oblastí. Meracie prístroje sú totiž príliš vzácne, aby sa dali inštalovať v každom vinohrade. Preto musia identifikovať oblasti s podobnými podmienkami, na ktoré môžu potom aplikovať merania a predpovede.

Následne sa v prvej polovici roku 2014 začnú inštalovať prístroje na vybraných troch modelových územiach a overovať hypotézy, či modely. Konkrétne by malo ísť o Malokarpatskú vinohradnícku oblasť (Orešanský rajón), Južnoslovenskú vinohradnícku oblasť (Strekovský rajón) a Stredoslovenskú vinohradnícku oblasť (Modrokamenský rajón).

Ohlasy vinohradníkov sú zatiaľ pozitívne. „Už po prvej prezentácii projektu prejavilo niekoľko vinohradníkov záujem o výsledky projektu, dokonca  aj o možnosť inštalácie prístrojov pri svojich vinohradoch,“ uzatvára Izakovičová.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia