Funkčné potraviny sú v posledných desaťročiach rozšírené najmä v Japonsku. V Európe a v USA sú na vzostupe. V budúcnosti môžu mať veľký význam v prevencii chorôb, ak ich ľudia začnú konzumovať pravidelne.  

„Môžu prispievať k redukcií hmotnosti, alebo k zlepšeniu zdravotného stavu či k prevencií niektorých chorôb,“ opisuje ich výhody doktorka Lucia Mikušová z Oddelenia výživy a hodnotenia potravín Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity.

„V súčasnosti sa stretávame najmä s mliečnymi výrobkami s obsahom probiotík, s nátierkami s obsahom omega-3-mastných kyselín , ktoré pomáhajú znižovať cholesterol, alebo s výrobkami s vyšším obsahom vlákniny, ktorá má nielen preventívny účinok voči rakovine hrubého čreva, ale zároveň predĺži pocit sýtosti a napomáha tak k nižšiemu príjmu ďalšej potravy a teda aj prevencii obezity,“ tvrdí Mikušová.

Mikušová a jej kolegovia sa spolu s partnermi z Výskumného ústavu potravinárskeho pod vedením doktory Zuzany Ciesarovej a zahraničnými spolupracovníkmi z Poľskej akadémie vied v Olsztyne a rakúskej technickej univerzity v Grazi zaoberajú výskumom a vývojom funkčných potravín rastlinného pôvodu.

Svoju pozornosť sústredili predovšetkým na inovované cereálne produkty (chlieb, pečivo, koláče, sušienky, kaše...), ale aj nápoje na cereálnej báze so zvýšeným obsahom vitamínov, minerálov, antioxidantov, vlákniny, betaglukánov či probiotík. Pri výskume však využívajú aj netradičné suroviny, napr. pohánku či rôzne farebné odrody pšenice.

„Pre náš výskum je veľmi efektívne spolupracovať a uplatňovať dlhoročné skúsenosti našich kolegov zo zahraničia pri vývoji nových potravín s pridanou hodnotou pozitívneho vplyvu na zdravie s využitím pohánky ako netradičnej pseudocereálie. Veríme, že sa tieto produkty čo najskôr dostanú k spotrebiteľom,“ hovorí Ciesarová.

Alternatívne suroviny

Potraviny skúmajú na fakulte aj ďalší experti. Niektorí sa zamerali potraviny z alternatívnych surovín, vhodných pre ľudí trpiacich alergiami, intoleranciami či celiakiou.

Príkladom sú potraviny na cereálnej báze, fermentované baktériami mliečneho kysnutia, ktoré sú vhodné aj pre ľudí s alergiou na mlieko. Ak sú tieto produkty pripravené navyše bez obsahu pšenice, sú vhodným základom stravy aj pre celiatikov. Ďalší odborníci zase skúmajú možnosť pridávať probiotiká do mäsových výrobkov.

Tri úžitkové vzory

Najďalej je však Mikušovej tím a jej partneri. V rámci spomínaného výskumu majú na konte už tri chránené úžitkové vzory.

Ide o chlieb na báze farebných pšeníc so zvýšeným obsahom zdraviu prospešných látok, pekárske výrobky (rožky)  s obsahom extrudovaného ovsa, celozrnnej pohánky a cereálneho betaglukánového hydrogélu a pekárske výrobky s predĺženou trvanlivosťou a zlepšenými „senzorickými“ vlastnosťami.

Chlieb je vyrobený z odrôd s modrým a červeným sfarbením, ktoré majú vysoký obsah vlákniny, betaglukánov a antioxidantov. Betaglukány zlepšujú imunitu a zlepšujú odbúravanie cholesterolu. Antioxidanty majú zase protizápalové a protirakovinové účinky.

Všetky spomenuté cereálne výrobky s pridanou vlákninou majú nízky glykemický index, teda dlhšie udržujú pocit zasýtenia. Znižujú riziko obezity, kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky.

Testovali účinky

K týmto produktom by mali onedlho pribudnúť aj mafíny so zníženým obsahom tuku  -  ovsené s obsahom betaglukánu a pohánkové s obsahom rutínu, ktorý prospieva zdraviu ciev a pomáha tak taktiež prevencii kardiovaskulárnych chorôb.

Vedci potraviny nielen vyvíjajú a charakterizujú, ale zároveň aj testujú ich účinky. Aj spomenuté pekárske výrobky overovali pomocou senzorických testov. Hodnotil sa napríklad vzhľad, chuť vôňa.

Spolu s lekármi z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a Slovenskej zdravotníckej univerzity overovali aj účinky ich konzumácie v krátkodobom i dlhodobom meradle pomocou krvných testov, merania hmotnosti a telesného tuku, pocitu sýtosti a pod.