Rôzne skupiny vedcov z celého sveta sa už dávnejšie začali zaoberať tým, že toxoplazmóza možno „potajomky“ ovplyvňuje naše správanie a psychiku. Presvedčivé dôkazy tejto hypotézy zatiaľ nenašli, no vedcom z European Molecular Biology Laboratory sa podarilo objaviť dôležitú informáciu. Prišli na to, ako ochorenie manipuluje našim obranným systémom.

Zdraví sú v „suchu“

Vinníkom ochorenia je parazit Toxoplasma gondii, ktorý prvýkrát zaznamenali a popísali v roku 1908 v Tunise vedci Charles Nicolle a Louis Manceaux z Pasteurovho inštitútu u severoafrického hlodavca. Názov Toxoplasma je odvodený z gréckeho slova toxon, teda oblúk, ktorý je typickým tvarom tohto parazita.

Medziprenášateľom ochorenia sú teplokrvné stavovce, teda aj človek, no cieľovou skupinou a nositeľom, kde prebieha aj pohlavný cyklus parazita, sú mačkovité šelmy.

Kým u zdravých osôb v 80 až 90 percentách prípadov prebieha ochorenie bez príznakov, v prípade osôb s oslabenou imunitou, ako sú tehotné ženy, seniori, pacienti nakazení vírusom HIV, či ľudia po transplantácii, môže dôjsť k celej rade zdravotných komplikácií. Objaviť sa môžu lymfadenopatia, horúčka, únava, nevoľnosť, bolesti hlavy a svalov. Vo výnimočných prípadoch môže infekcia dokonca vyústiť do ďalších závažných ochorení ako hepatitída, či encefalitída. 

Nabáda nás na nebezpečenstvo?

Podobne, ako sa toxoplazmóza nenápadne usídľuje v našom tele, mení podľa niektorých výskumov aj náš výzor a správanie. V roku 2013 uverejnili vedci z University of California v prestížnom vedeckom časopise PLoS One štúdiu, podľa ktorej ochorenie ovplyvňuje mozog hlodavcov. Tie vraj parazit zbavuje strachu, vďaka čomu ich dokonca priťahuje pach mačiek. Tieto samovražedné sklony podľa vedcov vnáša aj do človeka.

Americkí psychiatri z University of Maryland School of Medicine na základe týchto zistení otestovali 45-tisíc dánskych žien. Výsledky výskumu ukázali, že u žien nakazených toxoplazmózou sa výrazne zvýšilo riziko samovražedného správania.

Tým, ako toxoplazmóza ovplyvňuje ľudské správanie, sa zaoberá aj český evolučný biológ Jaroslav Flegr z Univerzity Karlovy v Prahe. Podľa neho môže dokonca parazit čiastočne upraviť náš vzhľad a sexuálne správanie, pretože mení hladinu testosterónu v tele.

Napriek tomu, že výsledky výskumov sú zatiaľ nepresvedčivé, aj vedci z Walter and Eliza Hall Institute in Australia sa zhodujú, že na prepojení psychiatrických ochorení, ako sú schizofrénia a bipolárna porucha, a toxoplazmózy je niečo znepokojivé.

Zdroj: Youtube

Nemanipuluje iba s psychikou

Ďalšou záhadou toxoplazmózy je, ako ovplyvňuje náš imunitný systém.

V niektorých oblastiach sveta parazit napáda takmer celé miestne obyvateľstvo. To poukazuje na jeho vysokú úspešnosť v tom, ako dokáže narušiť náš obranný systém a udržať imunitnú reakciu na nízkej úrovni.

Vedci z European Molecular Biology Laboratory ale novembri 2016 v časopise Structure zverejnili štúdiu, podľa ktorej parazit bráni zápalovej reakcii hostiteľa, ktorá prirodzene spúšťa obrannú reakciu nášho tela.

Keď za normálnych okolností odhalia bunky v tele parazita, spustí sa rad molekulových signálov, ktorý aktivuje proteín nazývaný p38a. Ten sa presunie do jadra daných buniek, kde sa aktivujú gény, ktoré vyvolávajú zápalovú reakciu na odstránenie patogénu.

Miesto toho, aby parazit tieto signály blokoval, nechá najskôr systém, aby naštartoval zápalovú reakciu, s ktorou následne manipuluje podľa vlastných potrieb.

Kto z koho

Už v apríli 2015 zistili vedci z francúzskeho Institute of Advances Bioscience, že parazit Toxoplasma gondii vylučuje vlastný proteín GRA24, ktorý dokáže aktivovať proteín p38a ešte predtým, ako sa zaktivizuje samotný imunitný systém.GRA24 sa pritom v bunkách dokáže naviazať ešte silnejšie než ich vlastné proteíny, vďaka čomu dokáže kontrolovať celú imunitnú reakciu.

Záškodnícky proteín navyše dokáže zabrániť ukončeniu zápalovej reakcie, čo je nebezpečné predovšetkým pre ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Presný spôsob, akým dokáže toxoplazmóza ovplyvniť imunitnú reakciu organizmu je pre vedcov nielen hádankou, ktorú chcú odhaliť, ale tiež potenciálom na vytvorenie nových liekov. Ak by totiž dokázali ovplyvňovať zápalovú signalizáciu organizmu, a tým aj jeho imunitnú odpoveď, mohli by vyvinúť účinnejšie protizápalové lieky.