Falcon 9 odštartoval, no revolučný experiment nevyšiel na 100%

— Zuzana Vitková

Na tretíkrát sa to podarilo, aj keď len sčasti. Bezpilotná vesmírna loď Dragon mala doručiť na orbitálny komplex ISS zásoby už pred Vianocami, no jej štart bol odložený. Tento týždeň sa jej štart odložil hneď dvakrát, kým dnes doobeda dorazila na obežnú dráhu, no revolučný experiment, ktorý bol je súčasťou nevyšiel úplne podľa predstáv.

Falcon 9 odštartoval, no revolučný experiment nevyšiel na 100%

Štart Falconu 9 v septembri 2014, zdroj: spacex.com

Súkromná spoločnosť SpaceX je jednou z dvoch amerických súkromných spoločností, ktoré NASA pomáhajú so zásobovaním ISS. Dragon má v rámci piatej zásobovacej misie priniesť šesťčlennej posádke orbitálneho komplexu viac ako 2 200 kilogramov zásob.

Zakladateľom spoločnosti SpaceX je miliardár a vynálezca Elon Musk. Musk je tiež zakladateľom firmy PayPal a šéfom Tesla Motors či SolarCity.

Relatívne bežný let bol súčasťou revolučnej snahy súkromnej spoločnosti SpaceX. Tá chce „zachrániť“ prvý stupeň lode, ktorý je pri vesmírnych letoch „na jedno použitie“. Vzhľadom k tomu, že prvý stupeň tvorí až 70 % nákladov na vesmírne plavidlo, možnosť použiť ho znovu by významne zlacnila lety do vesmíru.

Dnešný pokus sa však nepodaril na 100 %, keďže raketa pristála príliš tvrdo. Šéf spoločnosti SpaceX Elon Musk v poste na Twitter pripustil: „Boli sme blízko, no na cigaru to tentokrát nie je.“

O čo sa SpaceX vlastne snaží?

Vesmírna bezpilotná loď Falcon 9, ktorá patrí spoločnosti SpaceX, má tri časti, pričom k ISS sa dostane len tá najmenšia s názvom Dragon. Najprv ju musí na obežnú dráhu vyniesť prvý stupeň rakety, ktorý sa spoločnosť SpaceX snaží zachrániť pre ďalšie použitie.

Falcon 9 stojí podľa webovej stránky spacex.com približne 61 miliónov dolárov, pričom 70 % ceny tvorí práve prvý stupeň rakety. Pre porovnanie, palivo na let stojí približne 200-tisíc dolárov. Možnosť znovu využiť prvý stupeň by teda výrazne zlacnila celý let.

SpaceX testovala bezpečné pristátie časti Falconu na neukotvenej námornej plošine plávajúcej v Atlantiku 322 kilometrov severovýchodne od Mysu Canaveral. Elon Musk po jej pristátí napísal na mikroblogovaciu sieť: “Loď je v poriadku, ale niektoré podporné zariadenia na lodi bude potrebné vymeniť.“ V inom poste dodal že „tentokrát sme toho veľa nepokazili, a to je dobré znamenie do budúcnosti.“

„Ak by sa takéto postupy podarilo realizovať napríklad pri bežných zásobovacích letoch k medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, znamenalo by to rapídne zníženie nákladov na tieto stupne nosiča Falcon, čo by sa samozrejme prejavilo v následnom počte možných realizovateľných letov,“ hovorí vedec a šéfredaktor časopisu SCIENCE MARS Journal Jozef Kozár. „Rovnako by takýto odpad neznečisťoval oceán, pokiaľ však je možné pád takéhoto stupňa do oceána nazvať znečisťovaním. Čiže ja osobne to hodnotím ako veľmi pozitívny krok rovnako vo vývoji technológie, ale aj z ekonomického hľadiska,“ vysvetľuje Jozef Kozár.

Ako by malo fungovať mäkké pristátie?

Elon Musk ešte pred experimentom varoval, že predpokladaná úspešnosť manévru je asi 50 %. Úspech či neúspech závisí napríklad od premenlivých poveternostných podmienok oceána, rýchlosti modulu či jeho schopnosti „trafiť sa“ na plošinu.

Elon Musk The Summit 2013 Heisenberg Media

Elon Musk (vľavo), zdroj fotografie: Heisenberg Media

 

„Plávajúca plošina má rozmer 91 x 52 m a rozpätie špeciálnych nôh je 21 m. Čiže plošina v žiadnom prípade nie je veľká oproti konštrukcii, ktorá ma na nej dosadnúť. Samotná konštrukcia, resp. nohy posledného stupňa by sa mali roztvoriť tesne pred dosadnutím. Pred touto fázou je raketový stupeň navedený na presný kurz pomocou troch zážehov raketového motora,“ opisuje predpokladaný scenár pristávania Jozef Kozár.

„Pristávacie nohy sa uvoľnia počas posledného - tretieho zážehu. Falcon by mal byť pomocou týchto troch zážehov taktiež spomalený z rýchlosti 4600 km/h na 7,2 km/h, čo už nie je nebezpečná rýchlosť, pri ktorej by sa mohol poškodiť. Takéto pristátie je v podstate 100 %-ne realizovateľné v prostredí ako povrch Mesiaca, prípadne povrch iných telies v slnečnej sústave, ktoré nemajú atmosféru a následné prúdenie vzduchu v nej,“ vysvetľuje ďalej Jozef Kozár.

Tu mohli pravdepodobne nastať problémy, keďže práve tvrdé pristátie podľa Elona Muska poškodilo časť Falconu.

Budeme bližšie k Marsu?

Viaceré vedecké portály predpovedali, že v prípade úspešnosti a následného „zlacnenia“ letov do vesmíru bude oveľa reálnejšia napríklad cesta na Mars.

„K zlacneniu letov dôjsť môže, avšak zatiaľ hovoríme o letoch na nízku orbitu Zeme (LEO - Low Earth Orbit). Pri pilotovaných letoch sú raketové nosiče ďaleko väčšie a riziko pri ich prevádzke musí byť maximálne nízke. To znamená, že určite takéto nosiče nemôžu disponovať neoverenou technológiou,“ vysvetľuje Jozef Kozár a zároveň dodáva, že v pozemských podmienkach vidí efektívnosť takejto technológie hlavne pri nákladných (cargo) letoch.

Zásobovanie medzinárodnej vesmírnej stanice ISS je totiž z určitej časti plne v rukách súkromných spoločností, ktoré pochopiteľne hľadajú minimalizáciu svojich nákladov na jednotlivé lety. Takéto postupy by zníženie nákladov a určitú efektivitu podľa Kozára určite priniesli.

„Pokiaľ by však došlo k rozvoju tejto technológie, čo verím, že dôjde a jej následnej úspešnej aplikácie v sektore nových ťažkých raketových nosičov, mohlo by to znížiť náklady aj pri vypúšťaní kozmických sond, nakoľko časť nosiča by bola viacnásobne použiteľná,“ opisuje Jozef Kozár.

crs4 dragon orbit 2

Bezpilotná loď Dragon, ktorú Falcon 9 vyniesol na bežnú dráhu, zdroj fotografie: spacex.com

 

Pri pilotovanom lete k Marsu podľa neho totiž určite nepôjde o jeden štart v rámci jednej misie. Misia na Mars bude takmer určite trvať dlhšie ako rok, a preto bude potrebné na orbitu vyniesť obrovské množstvo zásob a materiálu, ktoré bude následne potrebné dopraviť na Mars, resp. na jeho orbitu.

„Pri jednotlivých štartoch tohto materiálu, zásob a komponentov by bola takáto technológia určite nápomocná, keďže by sa šetrili zdroje, ktoré by boli využiteľné inde v danej misii. Teoreticky najefektívnejší štart k Marsu by bol z orbity Zeme, kde nie je potrebné vynaložiť takú energiu, ako je to pri štarte z povrchu Zeme. Čiže aj v takomto prípade by bolo nevyhnutné na orbitu vyniesť všetky potrebné komponenty a zásoby a aj tu by bola takáto viacnásobne použiteľná technológia vítaná,“ ukončuje predpovede Jozef Kozár.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia