Ktoré veľké tajomstvo vesmíru má podľa vás aktuálna generácia vedcov šancu odhaliť?

Branislav Sitár: Tajomstvá tmavej hmoty a tmavej energie, ktoré tvoria 96 percent vesmíru. Vo svete na tom pracuje mnoho experimentov a pre CERN je to hlavnou prioritou.

Michaela Musilová: Ako astrobiologička dúfam, že sa nám podarí odhaliť, či niekde vo vesmíre existuje mimozemský život. Výskum Marsu, ktorý vedci chystajú, a budúce misie na Jupiterov mesiac Európa nám dávajú veľkú nádej, že konečne zistíme, či v našej slnečnej sústave v minulosti existovali alebo dokonca stále existujú iné druhy života.

Výskum s teleskopmi ako je Keplerov by nám zase mohol pomôcť nájsť planéty s mimozemským životom mimo našej slnečnej sústavy.

Jakub Kapuš: Môžeme tiež  hovoriť o výzvach a objavoch v oblasti kozmológie, ako napríklad pripravovaná misia ESA – Euclid, ktorá sa má zamerať na štúdium temnej hmoty a temnej energie vo vesmíre, či misia LISA, ktorá má skúmať gravitačné vlny.

V oblasti výskumu nasej slnečnej sústavy je pred nami takisto veľa výziev. Počas nasledujúceho roka budeme prijímať dáta zo sondy New Horizons, ktorá nedávno preletela okolo trpasličej planéty Pluto, kde určite leží veľa nezodpovedaných otázok.

Ktorý dôležitejší objav posledných rokov posunul výskum vesmíru najvýraznejšie?

Branislav Sitár: Za najdôležitejší považujem objav Higgsovho bozónu, ktorý dokázal, že Brout-Englert-Higgsov mechanizmus bol pri zrode vesmíru vo Veľkom tresku zodpovedný za vznik.

Michaela Musilová: Dôležitých objavov bolo veľa, takže je ťažké povedať, ktorý je najdôležitejší. Od prítomnosti vody na Marse a na Mesiaci, nájdenia planét v obývateľných zónach iných hviezd, až po potvrdenia toho, že existuje tmavá hmota.

Dalo by sa však povedať, že objav zamrznutej vody na Mesiaci výrazne posunul prieskum vesmíru. Odvtedy sa plánuje viac a viac misií na Mesiac, aj v spojení s cestou na Mars, rozvinul sa výskum využívania miestnych látok a surovín, napríklad pre výrobu paliva, ktoré by sa dalo vyrobiť priamo na Mesiaci, a podobne.

Jakub Kapuš: Tých objavov je v posledných desaťročiach také množstvo, že sa ťažko vyberá ten najzásadnejší. Naše vnímanie vesmíru veľmi zmenil aj objav prvej extrasolárnej planéty v roku 1995, kedy sme si uvedomili, že podobné planetárne sústavy, ako je tá naša,môžu byť vo vesmíre celkom bežné. K dnešnému dňu poznáme už viac ako 2000 planét mimo našej sústavy, z čoho sa takmer 500 nachádza v sústavách s viac ako jednou planétou.

Éra kozmických letov, ktorá začala vypustením Sputniku v roku 1957, zase spôsobila podobný boom vo výskume vesmíru ako prvéastronomické použitie ďalekohľadu Galileom Galileim na začiatku 17. storočia. Takže možno nie konkrétny objav, ale použitie raketovej techniky posunulo naše poznanie vesmíru o poriadny kus dopredu.

Veríte v to, že vo vesmíre existuje iný život ako náš?

Branislav Sitár: Áno, verím v život na exoplanétach, možno dokonca v primitívnej forme aj na Marse, alebo inde v našej slnečnej sústave. Navyše verím v panspermiu, čo znamená, že život v primitívnej forme nevznikol na Zemi, ale bol na ňu priviaty z vesmíru.

Michaela Musilová: Podľa mňa prevdepodobne mikrobiálny život v rôznych podobách existuje aj inde vo vesmíre.

Či existujú vyššie formy života, to je už iná otázka. Na to by bolo treba množstvo priaznivých podmienok na iných planetárnych telesách. Avšak vesmír je taký obrovský, že nádej na to určite je, i keď šance sú omnoho menšie.

Jakub Kapuš: V zmysle toho, koľko extrasolárnych planét sme už objavili a koľko by ich štatisticky malo existovať, si myslím, že je to veľmi pravdepodobné a mikrobiálny život môže byť celkom bežný.

S inteligentným životom je to už trochu horšie, pretože život sa na Zemi vyvíjal približne 3,5 miliardy rokov a potreboval aj veľa šťastia, aby sa vyvinul do dnešnej podoby. I keď niekedy si nie som istý ani tým, či môžeme vôbec  život na Zemi považovať za inteligentný.

Prečo je potrebné venovať sa výskumu vesmíru?

Branislav Sitár: Vesmír je prostredie, v ktorom žijeme a môže byť aj veľmi nebezpečný. Ak chce ľudstvo prežiť, musí ho poznať veľmi podrobne.

Michaela Musilová: Na túto otázku opäť existuje veľké množstvo odpovedí. Štúdium vesmíru nám napríklad pomáha odpovedať na základné otázky o našej existencii. Ako vznikol vesmír a život? Sme tu sami alebo existuje mimozemský život?

Vďaka prieskumu vesmíru sa tiež bude môcť ľudstvo lepšie ochrániť, ako napríklad pred zrážkou s asteroidom, ťažiť potrebné suroviny z iných planetárnych telies a zabezpečiť dlhodobé prežitie ľudstva kolonizáciou iných planét.

Hlavným dôvodom je však jednoducho ľudská zvedavosť. Ľudia sú prirodzene riadení ísť skúmať neznáme veci, objavovať nové svety, posúvať hranice našich vedeckých a technických obmedzení, a potom aj tie tlačiť ešte ďalej. Je to taká nehmotná túžba preskúmať a napádať hranice toho, čo vieme, pričom tento výskum našej spoločnosti poskytuje aj mnohé výhody,ako napríklad rôzne potreby pre hasenie požiaru, rozvoj ľudských protéz, zlepšenie jedla pre deti a veľa ďalších.

Jakub Kapuš: Trúfam si povedať, že výskum vesmíru je zdrojom najväčších inovácii, technického pokroku a ekonomických príležitostí. Produkty vesmírneho výskumu využívame denne a veľakrát si to ani neuvedomujeme. Napríklad navigačné služby, telekomunikačné služby, meteorologické informácie, či technológie v našej domácnosti, majú pôvod práve vo výskume vesmíru.

Okrem toho je vesmírny výskum aj zdrojom poznania a nových objavov. Prirovnal by som to k moreplavbám. Relatívne nedávno sa ľudia vydávali na more, aby objavovali nove územia, príležitosti, či kultúry. Prístup k moru bol zdrojom bohatstva, príležitosti a dobrodružstva. Novodobým oceánom je vesmír, respektíve naša Slnečná sústava. Mars je naša nová Amerika.