Pre každého vedca znamená veľkú prestíž dostať sa do vedeckých časopisov, ako sú Nature, Cell a Science. Tieto časopisy by vzhľadom na svoju reputáciu mali publikovať najlepší výskum na svete, akúsi výkladnú skriňu vedy.

Randy Schekman, ktorý si len pred dvoma dňami prebral tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu, si myslí, že to robia len čiastočne.

Na stránkach britského denníka Guardian sa pustil do kritiky týchto prestížnych vedeckých časopisov. Obviňuje ich, že im ide viac o získanie nových predplatiteľov ako o podporu najlepšieho výskumu.

Kvalita vedeckého časopisu sa najčastejšie meria podľa tzv. impakt faktora, ktorý sleduje počet citácií priemernej publikácie v danom časopise.  Schekman to však nepovažuje za adekvátne kritérium.

„Aj priemerné skóre časopisu hovorí málo o kvalite jednotlivých výskumných prác. Navyše citácie sú niekedy, ale nie vždy, spojené s kvalitou. Štúdia môže získať vysoký počet citácií, pretože ide o dobrú vedu, alebo pretože je atraktívna, provokatívna, alebo nesprávna,“ píše Schekman.

Editorov časopisov obviňuje, že vyberajú aj výskumy, ktoré síce dosahujú vysoký počet citácií, ale len preto, že sú provokatívne.  To však negatívne ovplyvňuje aj samotných vedcov, ktorí tak nie sú motivovaní robiť málo atraktívny, aj keď veľmi dôležitý výskum.

V extrémnych prípadoch dochádza pod vidinou publicity v týchto prestížnych časopisoch aj k zásadným chybám v publikovaných štúdiách.

Na značke nezáleží

Schekman kritizuje aj to, že sa na značku časopisov, v ktorých vedci publikujú, kladie priveľký dôraz aj pri procesoch udeľovania grantov, či pri obsadzovaní výskumných pozícií na univerzitách.

Pre vedcom v USA z publikovania v excelentnom časopise plynú dodatočné výhody, ako získanie grantu, či profesorského miesta na univerzite.

Inde sa to zase viaže aj na priame finančné motivácie. Napríklad Čínska akadémia vied platí podľa Schekmana úspešným autorom asi 30-tisíc dolárov, čo označuje za úplatok.

„To, na čom záleží, je kvalita výskumu, nie značka časopisu,“ píše.

Sebastian Springer je biochemik na Jacobsovej univerzite v Brémach a so Schekmanom spolupracoval. Podľa Guardian s jeho kritikou súhlasí, ale zároveň priznáva, že lepší model zatiaľ neexistuje.

„Systém nie je meritokratický. Štúdie, ktoré vidíte publikované v týchto časopisoch, nie sú bezpodmienečne najlepšie. Editori nie sú profesionálni vedci, ale žurnalisti. Toto nie je nevyhnutne najväčší problém, keby  neuprednostňovali originalitu pred kvalitou,“ povedal.

Bojkot časopisov

Šéfovia troch spomínaných časopisov sa bránia tým, že štúdie prechádzajú pred publikovaním prísnym recenzným konaním, ktoré robia poprední vedci v danom odbore.

Na druhej strane aj šéfredaktor Nature Philip Campbell priznal, že vo vedeckej komunite sa kladie priveľký dôraz na impakt faktor časopisu. To potvrdil aj prieskum, ktorý zrealizoval tento rok spomedzi 20-tisíc vedcov Nature Publishing Group.

„Troma najdôležitejšími faktormi vo výbere predplatného časopisu boli : reputácia časopisu, relevantnosť obsahu k vednej disciplíne a impakt faktor časopisu. Moji kolegovia a ja sme za uplynulé roky mnoho krát spochybnili preceňovanie impakt faktorov,“ povedal Campbell.

Schekman, ktorý doteraz sám v takýchto časopisoch publikoval, sa rozhodol pre ich bojkot. V budúcnosti chce uprednostniť vedecké časopisy, ktoré zverejňujú svoj obsah online a zadarmo pre kohokoľvek. Na to isté vyzval aj ďalších vedcov.