Svetová ekonómia už dávno nie je tak jednoduchá, aby sa dala vystihnúť jednou či dvoma teóriami. Staré teoretické prístupy strácajú svoju platnosť a vedci čoraz silnejšie pociťujú potrebu vytvorenia nových, interdisciplinárnych postupov.

Experti z viacerých vedných odborov preto študujú vnútorné fungovanie a zákonitosti komplexných systémov, aby dôkladne pochopili, prečo vlastne k poslednej kríze došlo. Následne by tak mohli v budúcnosti zabrániť ďalšiemu zlyhaniu.

Staré modely na to išli nesprávne

„Makroekonomické modely využívané politikmi počas krízy značne zlyhali“, vyjadril sa pre portál magazínu Horizontu 2020 Eric Beinhocker, výkonný riaditeľ Inštitútu pre nové ekonomické myslenie na Oxfordskej univerzite. Modely podľa neho vôbec nebrali do úvahy viaceré významné faktory ako ľudskú psychológiu, fenomén nákazlivosti, či dokonca banky.

Za podpory Európskej únie bol preto vytvorený nový projekt zameraný na predpovedanie finančných kríz (Forecasting Financial Crises, FOC). Ten objavil nedostatky teoretických modelov, ktoré neberú ohľad na zložitosť celého systému a faktory vplývajúce na jeho fungovanie.

Namiesto skúmania priemerných typov správania, zjednodušovania a usudzovania, že ľudia konajú vždy racionálne, sa vedci začali snažiť o vytvorenie úplne nového modelu svetovej ekonómie. Pochopili, že nemôžu zostávať len v teoretickej rovine, no musia brať do úvahy aj jednotlivé subjekty a ich psychiku.

Základným zdrojom nápadov sa pre nich stal takzvaný výskum sietí (z angl. network science), ktorý sa na predmet svojho záujmu vždy pozerá ako na komplexný a vnútorne poprepájaný systém. Výskum sietí je pomerne novým odvetvím matematiky, ktorý okrem iného skúma aj to, ako môžu interakcie zdanlivo vzdialených subjektov vyvolať vážne následky.

Teórie, ktoré v tejto oblasti vznikajú, sa tak môžu uplatniť nielen na počítačové a elektrické siete, ale aj na systémy hromadnej dopravy, či práve ekonomické systémy.

Za všetko môže sieť

Algoritmus vyvinutý v projekte FOC berie do úvahy oveľa viac faktorov ako pôvodné modely, od jednotlivých domácností, cez firmy až po banky. Skúma pritom aj ich vzájomné interakcie a reťazové reakcie, ktoré z nich môžu vyplynúť, ako napríklad všeobecná panika, či nákazlivé šírenie dlhov.

Tak, ako bionika čerpá pri výrobe elektronických a robotických zariadení inšpiráciu z prírody, môže aj ekonomika nachádzať paralely v zdanlivo nesúvisiacich systémoch. To, že sú dve siete úplne rozdielne totiž neznamená, že nemôžu zdieľať niektoré zákonitosti.

Teoretický fyzik a koordinátor projektu FOC Guido Caldarelli sa vyjadril, že napriek svojím odlišnostiam môže dva systémy spájať dostatočné množstvo znakov na to, aby nám jeden z nich vedel poskytnúť náhľad na fungovanie toho druhého. Podľa neho môžeme globálny finančný trh vnímať aj ako „sieť sietí“. Jednotlivé vlády už preto nemôžu myslieť len na svoje regióny.

Napriek tomu, že výskum sietí prináša do tvorby nových modelov veľa poznatkov, Caldarelli hovorí, že je tiež potrebné vyvinúť novú matematiku, ktorá bude schopná vystihnúť komplexnosť ekonomických systémov. Nové kalkulačné techniky vyvíja v rámci projektu MULTIPLEX.

Základ je dôležitý

V rámci iniciatívy Veda globálnych systémov (Global Systems Science, GSS) financovala Európska únia viac ako desiatku ďalších projektov analyzujúcich svetovú ekonomiku ako komplexnú globálnu sieť, ktorá spája množstvo najrôznejších hráčov.

Jedným z nich je aj projekt CRISIS, ktorý sa zameral na modely smerujúce zdola nahor. Na rozdiel od tradičných modelov sa primárne sústreďujú na najmenšie subjekty makroekonómie, ako sú domácnosti, firmy či finančné inštitúcie, pričom berú do úvahy aj ich individuálne správanie.

Práve táto zmena by podľa jedného z lídrov projektu, Erica Beinhockera z Oxfordskej univerzity, mohla pomôcť zmenšiť množstvo a závažnosť finančných kríz v budúcnosti. Tieto modely totiž dokážu sledovať reťazové reakcie, ktoré sa môžu vymknúť spod kontroly a destabilizovať celý systém.

Lepšia politika hrou

Na základe nových modelov by sme mali byť schopní nielen predpovedať riziká vzniku nových hospodárskych kríz, ale aj vyvarovať sa faktorov, ktoré by ich mohli spôsobiť. Tvorcom politík by mohli vopred naznačiť, aké sociálne či ekonomické následky môžu ich legislatívne rozhodnutia spôsobiť.
Členovia projektu CRISIS tiež vyvinuli hru, v ktorej si politici môžu priamo otestovať svoje nápady ako posilniť svetovú ekonomiku.

V rámci ďalšieho projektu, MACROHIST, experti zároveň vychovávajú nové generáciu ekonómov s dôrazom na interdisciplinárny prístup. Ten berie do úvahy aj dejiny a kontext a neobmedzuje sa len na teoretický rámec.

Celá zmena je však stále len na začiatku. Prepájanie ekonómie s inými vednými odvetviami, ako aj zavedenie výsledkov do praxe si vyžadujú ešte roky vývoja a testovania.