Európska komisia chce podporiť podpriemer

Cieľom teamingových aktivít je zmenšiť rozdiely vo výskumnej a inovačnej výkonnosti jednotlivých krajín EÚ a asociovaných krajín. O podporu tak mohli žiadať len výskumné organizácie z krajín, ktoré mali nižšiu inovačnú výkonnosť ako 70 % priemeru výkonnosti EÚ27 (kombinovaný indikátor excelentnosti výskumu EÚ27 je 47,9% – viac tu).

Inovačná výkonnosť Slovenska je na úrovni 17,7  a tak sme sa šťastím v nešťastí dostali medzi možných kandidátov. Popri Slovensku sa o podporu mohli uchádzať aj výskumné organizácie z Lotyšska, Chorvátska, Litvy, Malty, Rumunska, Luxemburska, Poľska, Bulharska, Estónska, Portugalska, Slovinska, Cypru, Českej republiky a Maďarska.

Výskumné organizácie museli okrem podrobného zámeru na vybudovanie alebo modernizáciu regionálneho centra excelentného výskumu preukázať, že takéto centrum je v súlade s národnou stratégiou inteligentnej špecializácie a teda prispeje k hospodárskemu rozvoju regiónu. Ďalšou z podmienok účasti bola spolupráca menej inovačnej krajiny s partnerom z úspešnejších krajín EÚ.

Pridelený grant je len vstupenka do hry

Európska komisia vybrala spomedzi 169 podaných návrhov 31 projektov, ktoré podporí dotáciou vo výške 200-500 tisíc EUR. Celkovo tak na podporu teamingových projektov vyčlenila takmer 14,5 milióna EUR.

Grant pokrýva len prvú fázu projektov, ktorej výstupom má byť komplexný „biznis plán“ Centier excelentnosti. Tento plán musí jasne definovať výskumné priority, pomenovať relevantných partnerov, popísať riadiace procesy a preukázať finančnú udržateľnosť centier.

Na napísanie takéhoto plánu má každá z podporených inštitúcií rok. Nezávislí experti Európskej komisie následne plány posúdia a rozhodnú o tom, či projekty postúpia do druhej fázy realizácie.

Do druhého kola sa však z 31 projektov môže dostať najviac 10. Partneri, ktorí to zvládnu sa môžu uchádzať o nenávratnú dotáciu na realizáciu svojich plánov v rozmedzí 15 až 20 miliónov EUR. Radosť zo získaných projektov je teda na mieste, ale skutočnú výhru si môžeme nárokovať až po roku tvrdej práce.

Biznis plán si napíšu štyri slovenské centrá, riešiť budú nové materiály a lesy

Slovensko získalo v prvom kole výzvy podporu pre 4 projekty. Úspešnými boli Slovenská akadémia vied, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne a Národné lesnícke centrum.

Slovenská akadémia vied na svojom projekte CEMEA spolupracuje s  poprednými fínskymi výskumnými organizáciami a v rámci projektu sa bude sústrediť na aplikáciu výsledkov materiálového výskumu v oblasti nanotechnológií, biotechnológií, biomedicíny, či energetiky. Akadémia v projekte nadväzuje na tradíciu materiálového výskumu, ktorý v minulosti rozvíjala vďaka podpore národných grantových schém, predovšetkým štrukturálnych fondov EÚ. Tie SAV umožnili vybudovať napríklad Kompetenčné centrum pre nové materiály, pokročilé technológie a energetiku, či Centrum  aplikovaného výskumu nových materiálov a transferu technológií.

Na oblasť materiálového inžinierstva a nanotechnológií sa orientuje aj projekt SlovakION Slovenskej technickej univerzity. Ten sa bude venovať vývoju iónových lúčov a plazmových technológií. Na projekte sa okrem expertov z nemeckých výskumných organizácií bude podieľať aj slovenská firma Matador Industries. Jej účasť predpovedá uplatnenie výsledkov centra predovšetkým v automobilovom priemysle.

Projekt Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne sa rovnako opiera o existujúce centrum excelentnosti, konkrétne Centrum excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály. Aj v tomto prípade teda pôjde o materiálový výskum. Projekt FunGLASS sa bude sústrediť na funkčné sklá a zlepšenie ich povrchových vlastností. Na projekte sa budú podieľať výskumné inštitúcie z Nemecka, Španielska a Talianska.

K udržateľnému využívaniu lesov by malo prispieť vybudovanie Centra excelentnosti LignoSilva, o ktoré sa budú v projekte snažiť Národné lesnícke centrum vo Zvolene, Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave a Európsky lesnícky inštitút. Ich ambíciou je komplexný prístup k zefektívneniu produkcie, spracovania a využívania lesov. Ani Národné lesnícke centrum sa s problematikou budovania centier excelentnosti nestretáva prvý krát. V tomto projekte sa partneri budú opierať o skúsenosti z realizácie projektu Centra excelentnosti biologických metód ochrany lesa.

Nejasná budúcnosť

Jednou zo základných podmienok pre udelenie grantu v ďalšej fáze bude výskumná excelentnosť projektov a adekvátna finančná podpora na národnej úrovni. Grant, o ktorý sa budú uchádzať v ďalšej etape schémy aj slovenské projekty, bude vyhradený prevažne na personálne náklady a umožní podporiť rozvoj ľudských zdrojov centier excelentnosti. Na budovanie infraštruktúry a technické vybavenie však konzorciá musia zháňať peniaze inde. Podľa odhadov Európskej komisie by mali práve preto národné grantové agentúry podporiť jednotlivé projekty grantom vo výške 40 až 50 miliónov EUR.

Oblasť materiálového výskumu a nanotechnológií, ako aj životného prostredia, sú jednými z najčastejšie skloňovaných priorít v Stratégii výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu a zaujímavé aplikácie je možné nájsť aj v rámci oblastí hospodárskej špecializácie Slovenskej republiky.

Tematický súlad projektov s rozvojovými stratégiami Slovenskej republiky je nepopierateľný. Otázkou ostáva, či sa jednotlivým inštitúciám podarí získať podporu práve pre ten svoj. Obzvlášť veľká konkurencia bude v oblasti materiálového výskumu, ktorej sa venujú až tri zo štyroch projektov. Je teda otázne či bude vláda, vzhľadom na dlhodobé podfinancovanie systému a nejasnú budúcnosť financovania vedy a výskumu na Slovensku, schopná zaviazať sa na podporu projektu, či projektov, v horizonte 10 až 15 rokov, tak, ako to Európska komisia požaduje.

Slovenské projekty sa navyše nemusia obávať len nedostatočného financovania na národnej úrovni. Rovnako zložité bude presadiť sa v medzinárodnej konkurencii 31 schválených projektov, na ktorých sa v mnohých prípadoch podieľajú najlepší z najlepších.