„Univerzity by okrem poskytovania najvyššieho vzdelania a prípravy človeka na životné povolanie, mali slúžiť aj ako určitá dielňa ľudskosti,“ otvoril tlačovú konferenciu historik a filozof Vladimír Lobotka. „Pokiaľ sa im toto poslanie darí spĺňať, tak sa celkom opodstatnene stávajú pýchou každého civilizovaného národa,“ pokračoval.

Žiaľ, podľa jeho vlastných slov prevládla za posledných 25 rokov na Slovensku predstava, že by sa poslanie univerzít malo napĺňať prostredníctvom zvyšovania administratívnej kontroly, ekonomického tlaku a zavádzaním centralizovaného modelu riadenia.

Motýlie krídla v školstve

Členovia iniciatívy Za živé univerzity za hlavné problémy vysokého školstva považujú nedostatočnú dlhodobú víziu a stratégiu rozvoja univerzitného vzdelávania, nepružnú legislatívu, prílišný prienik politiky do fungovania vysokých škôl a univerzít, ako aj zle nastavené systémy financovania a akreditácií.

Podľa biológa a bioetika Petra Sýkoru je na vysoké školstvo potrebné nazerať ako na vnútorne prepojený systém s viacerými významnými oblasťami, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Podobne, ako pri efekte motýlích krídel, aj na prvý pohľad nepatrná zmena v jednej oblasti môže spôsobiť výrazné dôsledky v druhej.

Ako príklad uviedol Sýkora vládne nariadenie z roku 2007, ktoré bolo podľa neho prijaté bez akejkoľvek diskusie s akademickými kruhmi.

Na základe nariadenia už na garantovanie magisterských smerov nepostačuje takzvaný funkčný profesor, čo mohol predtým byť aj docent, ale musí ísť o riadneho profesora. Zároveň sa rozhodlo, že sa už garantovanie nebude týkať len študijných odborov, ale aj každého študijného programu.

„Na Slovensku sú tisíce študijných programov, a tak univerzity zo dňa na deň stáli pred jednoduchou možnosťou. Buď sa bleskovo vyrobia stovky až tisíce nových profesorov, alebo im akreditačná komisia zruší právo garantovať magisterské štúdium,“ uviedol profesor Sýkora. „Výsledok je, že máme veľký počet nekvalitných docentov a profesorov.“

Študent sa z procesu vytratil

Jedným z hlavných nedostatkov súčasného slovenského vysokého školstva je podľa členov iniciatívy aj fakt, že sa jeho priority odchýlili od vzdelávania a výchovy študentov.

„Mám dojem, že sa nám vytratil študent. Už neuvažujeme o študentovi, uvažujeme o citovaní, akademických prácach, aké granty máme, aké zborníky,“ popísal situáciu profesor Miron Zelina, ktorý je okrem iného aj spoluautorom Milénia, reformnej koncepcie školstva na Slovensku.

Členovia iniciatívy chcú situáciu riešiť postupne. Súčasťou riešení by podľa nich malo byť napríklad prepracovanie vysokoškolského zákona, vypracovanie dlhodobej vízie rozvoja vysokých škôl, či zriadenie odborného pracoviska, ktoré by okrem iného skúmalo aj progresívne trendy v oblasti vzdelávania.

Pre začiatok by však predovšetkým radi rozpútali diskusiu, v ktorej by mohli na povrch vyjsť aj ďalšie riešenia a návrhy. Celý proces zmeny vysokoškolského vzdelávania a inštitúcií k lepšiemu si podľa nich nepochybne vyžaduje trpezlivosť, no v žiadnom prípade nejde o nemožnú úlohu.

„V prvom kroku treba prekonávať strach. Kým ho akademická obec neprekoná, tak sa toho veľa nestane,“ uzavrel profesor Jozef Hvorecký.