rozhovor Ľudia by mali poznať aspoň prvky, bez ktorých nemôžu existovať

— Frédérique Hazéová

Keď sa žiakom zdá, že na hodinách nenapredujú a rozhodnú situáciu vlastnoručne vylepšiť, môže z toho vzniknúť napríklad didaktická hra. Tak to skončilo aj v prípade Adriána Hegedűša a Ivany Kravárovej, ktorí vytvorili ChemPlay. Hru, ktorá by vám mala pomôcť s periodickou tabuľkou aj chemickými zlúčeninami.

Ľudia by mali poznať aspoň prvky, bez ktorých nemôžu existovať

Tvorcovia hry, ktorá vám pomôže s chémiou - Ivana a Adrián. Foto: Martin Marek.

chemplay adrian a ivana

Adrián Hegedűš a Ivana Kravárová sú študentmi Gymnázia Jura Hronca v Bratislave. ChemPlay vymysleli, keď ma trinásť rokov, krásu chémie chcú totiž hravou formou priblížiť všetkým vekovým kategóriám.

Anorganická chémia nemusí každému pripadať práve zábavná. Kedy ste sa ChemPlay rozhodli vytvoriť?
Ivana: Keď sme v škole preberali anorganickú chémiu a na začiatku roka sme opakovali učivo z minulého roku, veľmi nás to nebavilo. Chceli sme sa naučiť niečo nové. Tak sme sa sami „začali rýpať“ v novom učive. Prezerali sme si učebnice a hľadali informácie na internete. Na a popri tom sme na hodinách videli, že spolužiaci učiteľský výklad tohto učiva nechápali, nebavilo ich to a boli dezorientovaní. Vtedy nám napadlo, že s tým treba niečo urobiť.

Koľko času zaberie zostavenie takejto hry?
Adrián: Kým sme ju vytvorili do dnešnej podoby, trvalo to zhruba dva roky.

Ivana: Teraz je to už tretí rok, čo na nej robíme. Po samotnom vymyslení sme ju dlho skúšali a dolaďovali. Teraz je už hotová, len ju nemôžeme vyrábať, lebo na to nemáme dosť financií.

Pre koho je vlastne určená – pre školy alebo pre domácnosti?
Adrián: Aj, aj. Primárne sme s ňou mierili do škôl, kde sa dá najviac využiť od ôsmeho ročníka základnej školy až po prvý ročník na strednej. Niektorí učitelia dokonca hovorili, že si to vedia predstaviť ako pomôcku na maturitné opakovanie. Z hry boli nadšení aj vysokoškoláci.

Ivana: Dá sa však použiť aj na základnej škole ešte predtým, ako majú deti chémiu v osnovách. Viackrát sa nám stalo, že pri nej sedeli nadšení štvrtáci či piataci a odmietali odísť, kým nedohrajú.

Ako sa k tomu postavila vaša škola? Začlenila ChemPlay nejakým spôsobom do svojich osnov?
Ivana: Zatiaľ sme im ju nedali, takže nie.(smiech)

Adrián: Náš chemikár, s ktorým sme isté veci konzultovali, nám ju dovolil testovať na svojich hodinách.

Kto a do akej miery vám vlastne pomáhal pri jej tvorbe?
Adrián: Čo sa týka vymýšľania a tvorby samotnej hry, robili sme ju sami.

Ivana: Mali sme konzultantku, chemikárku, ktorá nás rok aj učila. S ňou sme preberali „chemickú logiku“ hry. O niektorých detailoch sme sa ešte radili s naším učiteľom.

Čo je teda pointou samotnej hry?
Adrián: Hra má tri úrovne. Začiatočník, Pokročilý a Expert a hrá sa na dvoch herných plánoch. Každý hráč dostane panáčika a kocky a pohybom figúrky po jednotlivých políčkach postupne zbiera prvky. Úlohou je poskladať z nich zlúčeniny, ktoré sú obodované podľa zložitosti. Hráči sú tak motivovaní tvoriť čo najťažšie zlúčeniny. Práve preto sa veľa naučia.

V začiatočníckej verzii sa zase deti učia pomenovať konkrétne prvky a ich vlastnosti. Ak chcú mať hru ťažšiu, môžu ich pomenovať po latinsky alebo povedať, v akom skupenstve sa za normálnych podmienok vyskytujú a podobne. Je veľa možností, ako si hráči alebo učiteľ môže hru prispôsobiť a urobiť ju náročnejšou.

Ivana: Okrem prvkov sú v hre aj špeciálne políčka so sprievodnými úlohami, kde môžu hráči body získať, ale aj stratiť. Slúžia hlavne na oživenie hry.

V najťažšej hracej verzii – Expert - tieto zábavné políčka nie sú, aby sme čo najviac odstránili náhodu. Táto verzia je súťažná a hráči sú obmedzení časom.

chemplay v akcii
Žiaci pohltení hrou počas jedného z jej testovaní Zdroj foto: archív ChemPlay.

Existuje aj nejaká pomôcka, aby hráči vedeli, aké zlúčeniny vlastne existujú?
Ivana: Na hodinách je dôležitý najmä učiteľ, ktorý to má mať pod kontrolou a zároveň deti učiť. Ak by ale chcel niekto hrať ChemPlay doma, napísali sme publikáciu, v ktorej sme naším, možno detskejším jazykom popísali, ako sa zlúčeniny vytvárajú.

Slúži táto kniha len ako príručka k hre, alebo ide o jednoduchšie vysvetlenie chémie ako takej?
Adrián: Je to jednoduchšie vysvetlenie anorganickej chémie.

Ivana: Neobmedzili sme sa len na hru. Zahrnuli sme aj históriu periodickej tabuľky, stručné informácie o významných zlúčeninách a podobne.

Chystáte sa vašu hru aj bežne predávať?
Adrián: Práve zháňame peniaze na to, aby sme mohli začať s výrobou a distribúciou. V prvom rade chceme tieto hry dostať do škôl.

Na hre ste začali pracovať ako 13-roční, napriek tomu ste ju skutočne aj dokončili, napísali knižku a získali aj niekoľko ocenení. Je váš nízky vek výhodou alebo by sa vám niekedy zišlo byť o niečo starší?
Ivana: Nevýhodou je, že hlavne na Slovensku je účasť v mnohých súťažiach obmedzená podmienkou, mať viac ako 18 rokov. Napríklad aj slovenská súťaž Podnikateľský nápad roka má túto podmienku, zatiaľ čo Česi to majú úplne otvorené. Na nej sme skončili piaty zo 152 účastníkov a dokonca prví zo Slovákov. 

Adrián: Na druhú stranu na súťažiach, kde sme sa zúčastnili, bola porota väčšinou prekvapená, že sme ešte takí mladí. Možno nám to teda trošku pomohlo aj pri hodnotení. Normálne tam prichádzajú vysokoškoláci alebo dospelí súťažiaci, a potom je tu zrazu taká „rarita“. Asi to vie byť aj výhoda.

Ako nevýhodu vnímame vek pri finančno-bizniso-marketingových záležitostiach. Snažíme sa učiť, ale je stále veľa vecí, ktorým celkom nerozumieme. Preto sa v tomto spoliehame na rady dospelých.

Ivana: Snažíme sa zapájať, aby sme aspoň približne vedeli ako to funguje, ale pomáhajú nám dospelí z Amavetu, OZ SOVA, Juraj Kováč z Rozbehni sa! a mnoho ďalších, za čo sme im veľmi vďační.

Podstatou celej hry sú práve prvky periodickej tabuľky. Existuje prvok, ktorý vás niečím mimoriadne zaujal?
Adrián: Ťažko povedať. Neviem či je tam nejaký vyslovene zaujímavý prvok, ide skôr o to, že sú fatálne dôležité. Kyslík, vodík, či biogénne prvky ako dusík, fosfor, uhlík, kremík, vápnik a podobne. Celkovo je tam dosť prvkov, bez ktorých by ľudia, alebo akýkoľvek iný organizmus na Zemi nevedeli prežiť. Bolo by dobré, keby o nich ľudia vedeli viac.

Ivana: Okrem tých, ktoré spomína Aďo, vždy poteší aj to, keď sa dozviete, že existujú aj prvky ako Hafnium, so zvláštnym názvom, ktorý vás pobaví.
Hovorili sme už o vašich plánoch na dokončenie hry a neskôr aj vývoj aplikácie. Čo by ste ešte chceli v tomto smere urobiť?

Ivana: Teraz sa ChemPlay zaoberá len anorganickou chémiou. V budúcnosti by sme chceli vytvoriť hru na organickú chémiu, alebo aj biológiu, geografiu, jazyky, či fyziku. Hlavne na prírodné vedy, ktoré robia deťom problémy. Na jedno testovanie ChemPlay sa prišla pozrieť aj fyzikárka a hneď sa nás pýtala kedy bude FyzPlay.

Hru ste vyvinuli preto, že ste videli, že vaši spolužiaci učivu nerozumejú. Čo je podľa vás tá najzákladnejšia vec, ktorá by sa na školách mala zmeniť?
Adrián: Doteraz bola tendencia taká, že sa budeme učiť čoraz menej a menej učiva. Ja si však myslím, že by sa to malo otočiť, mali by od nás chcieť troška viac.

Ivana: To viac, viac, viac by malo platiť aj na vysokých školách. Stretli sme sa aj s tým, že žiaci vedeli viac, ako čerstvý absolvent pedagogiky. Potom deti ani nemajú záujem venovať sa učivu.

Adrián: Ale samozrejme nedá sa to zovšeobecňovať, je to individuálne, sú aj dobrí učitelia a je ich dosť. My sme radi, že takých máme.

------------------------------------------------------------------------------------

Ak by ste aj vy radi v budúcnosti zahrali ChemPlay, môžete projekt podporiť prostredníctvom fundraisingu

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia