V súčasnosti má vo svete viac ako 24 mil. ľudí diagnostikovanú demenciu. Každý rok pribudne asi 4,6 mil. nových prípadov.

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba. Napríklad v samotnej Európe trpí demenciou okolo 5 mil. ľudí, z toho viac ako 3 mil. pripadá na Alzheimerovu chorobu.

Vyskytuje sa v staršom veku. Vo vekovej skupine nad 65 rokov ňou trpí jeden človek z dvadsiatich a vo vekovej skupine nad 85 rokov dokonca jeden človek z piatich.

Spolu so starnúcou populáciou by mala dramaticky rásť aj početnosť výskytu tohto ochorenia. Vo východnej Európe by sa mal počet diagnóz v najbližších 30 rokoch strojnásobiť. Najväčšou nádejou pre pacientov je podľa lekárov radikálne nový trend v liečbe.  

Napriek pokrokom v pochopení molekulárnej bázy ochorenia, vedci urobili stále malý pokrok v diagnostike a liečbe. Zmeniť to mohol medzinárodný projekt NAD, do ktorého sa zapojil aj vedecký tím z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied pod vedením doktora Igora Tvarošku.

Kľúčové sú amyloidy

Vedci zistili, že kľúčové sú pre pacienta s Alzheimerovou chorobou proteíny, známe ako amyloidy. Pre výskumný tím bola táto informácia dôležitá. Mohli na ne zamerať svoju pozornosť.  

„Kľúčovú úlohu v degenerácii mozgu zohrávajú amyloidy, ktoré sú uvoľňované v rozpustnej forme, ale časom sa stávajú nerozpustnými a tvoria usadeniny,“ vysvetľuje doktor Miroslav Koóš z Chemického ústavu SAV. „Odstránenie amyloidov z mozgu by malo spomaliť alebo až zastaviť neurodegeneratívny proces.“

Problém pre klasické lieky bolo dostať sa cez prirodzené biologické bariéry, ako sú tráviace bariéry, či bariéry krvi v mozgu. Ich molekuly boli jednoducho príliš veľké.  

Vedci preto vytvorili špeciálne multifunkčné nanočastice, ktoré sa cez tieto bariéry dostanú a navyše dokážu presne zacieliť na tie miesta, kde sa tvoria amyloidy.

Výskumný tím tiež vyvinul niekoľko umelých a bunkových modelov pre zdokonalenie účinnosti nanočastíc vyhľadať amyloidy. Zrealizovali aj niekoľko testov na laboratórnych myšiach a nanočastice skutočne znížili obsah amyloidov v mozgu hlodavca. Teraz by mali nasledovať testovania na ľuďoch, ale iba ak sa podarí získať potrebné povolenia.

Odpoveďou sú nanotechnológie

Výsledky by mohli mať ohromný dopad na skorú diagnostiku a liečbu tejto zákernej choroby. V budúcnosti by mali viesť k efektívnejšej liečbe, ku skvalitneniu života postihnutých seniorov a k znižovaniu nákladov, ktoré v súčasnosti nesú systémy zdravotníctva. Výskumný projekt by tiež mal poslúžiť ako základ k novému základnému a aplikovanému výskumu v medicíne.

„Využívanie nových diagnostických a liečebných metód, založených na nanotechnológii je jedenou z potenciálnych odpovedí na obrovské spoločenské a ekonomické problémy spojené s Alzheimerovou chorobou,“ uviedol oficiálne výskumný tím projektu NAD.

NAD tím už publikoval viac ako 50 vedeckých článkov v popredných časopisoch o biotechnológiách a nanotechnológiách. O významnosti výsledkov svedčí aj skutočnosť, že projekt bol spomenutý v brožúre „Horizon 2020: boosting industrial competitiveness Commission contribution to the European Council of 20-21 March 2014“, ktorú predseda Európskej komisie Barroso poslal predsedom vlád pred zasadnutím Európskej rady.