Máločo je tak rozčuľujúce, ako keď zvuková stopa programu, ktorý pozeráme, neladí s obrazom, či keď stlačíme tlačidlo, no zvuk kliknutia príde o niečo neskôr. Nerozčuľuje to však len naše vedomie, ale aj samotný mozog, ktorý podľa vedcov dokáže realitu „upratať“ tak, aby bola uveriteľnejšia.

Obraz a zvuk

Vedci z európskeho projektu MINDTIME skúmajú, ako mozog upravuje podnety prichádzajúce zvonku v závislosti od času a snažia sa odhaliť našu mentálnu reprezentáciu času. Projekt je súčasťou série výskumov, ktoré majú objasniť, ako mozog túto relatívnu veličinu vníma a ako nám prijaté vnemy môžu pomôcť predvídať budúcnosť.

Profesorka Virginie van Wassenhoveová, neurologička z výskumného centra CEA Saclay vo Francúzsku, ktorá stojí na čele projektu, spravila s kolegami relatívne jednoduchý experiment. Využila v ňom práve vyššie spomenutú asynchrónnosť obrazu a zvuku.

Sériou rýchlych zábleskov a pípnutí, ktoré spúšťali každú sekundu, vedci stimulovali kmitajúcu odozvu mozgovej aktivity. Tú merali helmou, ktorá dokázala rýchlo sa meniace magnetické signály v mozgu zaznamenávať.

Zážitok okamihu

Na základe experimentu vedci zistili, že si mozog vie nezosynchronizované podnety prispôsobiť tak, že ich v konečnom dôsledku vníma simultánne. To, ako vnímame prítomnosť, je teda do určitej miery upravené naším vlastným mozgom.

„Som z toho veľmi nadšená,“ povedala profesorka van Wassenhoveová pre magazín Horizont 2020. „To, že má mozog schopnosť rekalibrovať svoje načasovanie je skutočne mocné. Znamená to, že môže zmeniť simultánnosť udalostí vo svete tak, aby bola naša skúsenosť hodnovernejšia,“ doplnila vedkyňa.

Kód času

Vedci sa teraz v rámci výskumu snažia prísť na to, kde je v mozgu uložený koncept času a ako je zakódovaný. Nad časom totiž dokážeme uvažovať rovnako ako nad ostatnými javmi z vonkajšieho sveta, ako sú napríklad aj farby.

Každá farba má pritom svoj vlastný neurónový kód, ktorý ju v mozgu reprezentuje. Rovnako by to malo byť aj s časom, ktorý je však na rozdiel od farieb omnoho komplexnejší.

„Načasovanie je úplne všade, takže keď ho študujeme, pozeráme sa na základy neurónových kódov,“ povedala van Wassenhoveová. „Bez dobrých časových mechanizmov si nedokážete naplánovať budúcnosť, takže to môže mať obrovské dôsledky,“ doplnila vedúca výskumnej skupiny význam jej bádania.