Komerčný predaj geneticky upravených potravín začal v roku 1994. V Európe je podrobený prísnej regulácii.

Komerčné pestovanie a dovoz sú obmedzené. Všetky potraviny, ktoré obsahujú viac ako 0,9 % GMO , musia byť označené. Niektoré potraviny sú v niektorých krajinách úplne zakázané.

Naproti tomu sa napríklad v USA tešia väčšej popularite, ale aj tam podliehajú rôznym reguláciám.

Jedným z najväčších odporcov geneticky upravených potravín je organizácia Greenpeace, ktorá má celosvetovú pôsobnosť.  

„Súčasné vedecké pochopenie genetiky je obmedzené a vedci nepoznajú dlhodobé dôsledky konzumácie týchto potravín. Rovnako nie sú známe dlhodobé dopady na životné prostredie,“ píše sa na stránke Greenpeace Slovensko.

„Keďže nie sú dôkladne preskúmané možné riziká týchto potravín, je potrebné uplatniť princíp predbežnej opatrnosti a takéto potraviny by nemali byť na trhu.“

Žiadne špeciálne riziko

Debata o geneticky modifikovaných potravinách  sa tiahne už veľmi dlho. Mnoho vedcov však tvrdí, že ich regulácia je prehnaná a nezodpovedá vedeckým dôkazom.

Jedným z nich je profesor Bruce Chassy z Univerzity v Illinois, ktorý nedávno vystúpil so svojím referátom na stretnutí Americkej asociácie pre rozvoj vedy.

Po tisíckach rôznych vedeckých štúdií, „geneticky modifikované potraviny nepredstavujú žiadne špeciálne riziko pre konzumentov alebo prostredie,“ hovorí.

Regulácia nie je podľa neho dôsledok váhy vedeckých dôkazov, ale globálnej kampane, ktorá je plná dezinformácií.

Požiadavky na testovanie geneticky upravených plodín pred ich uvedením na trh sú prehnane prísne, trvajú dlho a stoja veľké množstvo peňazí. V referáte povedal, že je to práve takáto prehnaná regulácia, ktorá škodí životnému prostrediu a zdraviu ľudí.

Menšie emisie

Taktiež vyzdvihol niektoré  pozitívne dopady GMO potravín - farmárom zvyšujú výnosy, predstavujú energetickú úsporu a znižujú používanie pesticídov, či emisie skleníkových plynov.

Na obranu týchto potravín sa postavila napríklad aj hlavná poradkyňa predsedu Európskej komisie Anne Gloverová. „Neexistuje žiadny obhájiteľný prípad akéhokoľvek nepriaznivého účinku na ľudské zdravie, zdravie zvierat, alebo životné prostredie,“ hovorí.

„Naopak existuje celkom veľké množstvo dôkazov , že nie je riskantnejšie jesť geneticky modifikované potraviny ako konvenčne vypestované jedlo,“ dodáva.