Futbalové ihriská v Lyone, Saint-Etienne, Bordeaux a Toulouse sú pokryté high-tech trávou známou ako AirFibr a organizátori EURA vraj majú na povrch veľmi pozitívne ohlasy. AirFibr je vyrobená z normálnej trávy, ale miesto pôdy sú korienky zapustené v syntetickým vláknach. O to, aby sa z ihriska nestal bahenný kúpeľ sa zas stará drenáž, ktorá obsahuje jemný kremičitý piesok.

Ochraňuje

Prevratnú trávnikovú technológiu už v súčasnosti využívajú futbalové veľkokluby ako Real Madrid, či anglický Arsenal. Okrem jej perfektnejschopnosti absorbovať tekutinu je povrch vytvorený tak, aby šetril členky a kolená hráčov. O túto funkciu sa stará najmä stlačený korok, ktorý pôsobí ako organický tlmič. Keď hráč behá po povrchu, z korku sa vytláča vzduch a stlmí tak náraz skôr, ako sa korok vplyvom pruženia vráti do pôvodného stavu. Tým nedochádza k ničeniu samotného povrchu.

Vedci vykonávali s hráčmi na ihrisku rôzne manévrové testy a zistili, že špeciálna tráva má o 40 percent menší vplyv na telo, ako tá normálna. „Keď ľudia športujú na AirFibr, pôda je schopná absorbovať energiu nárazu a teda chrániť športovcov," povedal pre magazín Horizontu 2020 Dr. Sylvain Massip, koordinátor európskeho projektu ScalinGreen.

Doktor Massip tiež uvádza, že tráva AirFibr je vhodnou voľbou v rámci šetrenia. Okrem toho, že je pružná, je veľmi odolná a ihrisko pokryté takýmto povrchom je možné využívať okrem futbalu aj na rugby. „To je samozrejme veľmi zaujímavé pre každého, pretože ak máte druhý tým, tak budovať a udržiavať druhý štadión je veľmi nákladné," vysvetlil Massip.

Všetci za jedného

Ak má povrch ihriska zabezpečiť väčšiu bezpečnosť hráčov, rovnako podstatné je zaistiť aj bezpečnosť fanúšikov. V niekoľko tisícovom dave môže veľmi ľahko vzniknúť panika, a je veľmi dôležité odhadnúť mieru rizika, ktoré so sebou prináša.

Dr. Dimitris Petrantonakis z Národnej technickej univerzity v Aténach preto so svojím tímom vytvorili projekt eVACUATE, ktorý sa zaoberá hĺbkovou analýzou psychológie davu. Prostredníctvom modelových situácií sleduje, ako reagujú obrovské masy ľudí v kritickej situácii. Cieľom výskumu je zlepšiť proces evakuácie ako jednotlivcov, tak aj skupiny a davu.

Podľa Petrantonakisa má správanie okolitých ľudí v krízovej situácii na nás obrovský vplyv. „Videli sme, že ak existuje skupina ľudí, ktorí sa snažia opustiť štadión z určitého miesta, má to vplyv na správanie zvyšku ľudí a to, akým spôsobom reagujú,“ povedal Dimitris Petrantonakis pre magazín Horizontu 2020. Slepé nasledovanie davu podľa neho môže viesť k dezorientácii a pomalšej evakuácii.

Východ tadiaľto

Aj v prípade evakuácie by mohla pomôcť technika. Prínosom by mohli byť kamery, ktoré dokážu snímať dianie na štadióne napríklad aj cez dym, alebo možnosť sledovať aktuálne informácie zo sociálnych médií v reálnom čase. Vedci vyvíjajú aj aplikáciu, ktorá by ľudí individuálne usmerňovala počas podujatí na ich miesto na sedenie a vedela by ich aj nasmerovať do najbližšej bezpečnej oblasti.

Podľa Petrantonakisa sa ale netreba upriamovať iba na nové technológie, ale treba prehodnotiť aj statické značky. Napríklad zelené označenia únikovej cesty by mohli blikať červeno, čo by znamenalo, že vpredu je prekážka.

Okrem toho by sa mohli, podobne ako v lietadlách, vysielať evakuačné protokoly, alebo by do lístkov na podujatiach boli vložené čipy, vďaka čomu by bolo možné sčítať evakuovaných ľudí.

Ďalšou fázou projektu bude teraz testovanie v Španielsku. Vedci otestujú technológie prostredníctvom dobrovoľníkov počas cvičnej evakuácie, kde sa ukáže, či ich vynálezy vedia poskytnúť ucelené riešenie záchrany.