Astronomický ústav SAV, Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach a Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika sa pokúšajú vytvoriť virtuálne národné centrum, ktoré má spájať pracoviská pre kozmický výskum so špičkovou technológiou a databázami.

Podľa projektového manažéra a zároveň zástupcu riaditeľa Astronomického ústavu Jána Svoreňa bola na začiatku celého procesu snaha asi 15 vedcov dostať Slovensko do Európskej vesmírnej agentúry.

S konkrétnym návrhom projektu prišiel v roku 2005 profesor Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, vysvetľuje Svoreň.  

Pôvodná koncepcia zahŕňala aj skupinu profesora Jána Feranca z Geografického ústavu SAV, ktorá realizovala diaľkový prieskum Zeme.

Medzitým však Slovensko podpísalo v roku 2010 s Európskou vesmírnou agentúrou dohodu o spolupráci. Tá je prvou fázou integračného procesu.

„Dnes, keď sa tento proces konečne pohol z miesta, je úlohou Centra podporovať úsilie o členstvo v ESA kvalitnými vedeckými výsledkami,“ povedal Svoreň.  

Unikátne prístroje

Centrum kozmických výskumov vznikne realizáciou troch projektov zo štrukturálnych fondov. Kompletne ukončený bol zatiaľ len prvý projekt, druhý je v plnom prúde a tretí zatiaľ len v počiatočnom štádiu. Podľa plánu by mal byť ukončený do marca 2014.

Astronomický ústav spolupracoval so svojimi partnermi na prvých dvoch projektoch, tretí si už režíruje sám.

Vedci sa budú v rámci nového Centra venovať výskumu slnečnozemských vzťahov, enegetických kozmických častíc, či vplyvu okolozemskej zložky medziplanetárnej hmoty.

Projekt zahŕňa zefektívnenie a dobudovanie výpočtovej techniky a nákup nových prístrojov. Astronomický ústav v súčasnosti disponuje troma dôležitými observatóriami: na Lomnickom štíte, na Skalnatom plese a v Starej Lesnej. Modernizácia sa dotkne všetkých troch.

Z nových prístrojov má pre vedcov najväčší význam tzv. koronálny multipolarimeter na Lomnickom štíte, určený na výskum slnka. Vo svete sú také len dva také prístroje.  

Rovnako významný je moderný automatický ďalekohľad na Skalnatom plese, ktorý chcú vedci využívať na štúdium blízkozemských asteroidov. V rámci tohto odvetvia pôjde o najväčší špecializovaný prístroj v Európe.

Nič z toho by sa podľa Svoreňa nepodarilo získať bez štrukturálnych fondov. Ich význam prirovnáva k vybudovaniu vysokohorských observatórií pred niekoľkými desiatkami rokov.

Vzhľadom na veľkosť Slovenska je vo výskume nevyhnutná určitá špecializácia. „Prístroje, ktoré sa získajú, nám umožnia, aby sme sa na špičkovom výskume významne podieľali v úzko vymedzených oblastiach,“ vysvetľuje Svoreň.

Významné postavenie vo svete

Astronomický ústav SAV si napriek nelichotivej finančnej situácii dokázal v rámci svetového výskumu udržať významné postavenie.

Ako jedna z mála vedeckých inštitúcií na Slovensku sa napríklad pravidelne zapája do európskych rámcových programov. V rámci 6. a 7. rámcového programu získal viac ako 10 projektov.

Ústav je tiež účastníkom v dôležitých medzinárodných konzorciách, spravuje najpresnejšiu databázu fotografických dráh meteorov astronomickej únie a prispieva do svetových databáz.

Jeho postavenie mohla narušiť len zastaraná infraštruktúra. „Skvalitnenie infraštruktúry nám umožní rozvinúť rovnocenné partnerstvo s inštitúciami v zahraničí,“ dodáva docent Svoreň.