Expedícia so slovenskou účasťou preskúmala Dunaj

Najväčšia výskumná riečna expedícia tohto roku strávila na štyroch lodiach celkovo asi šesť týždňov a preplavila celý Dunaj. Zistila napríklad, že na väčšine miest sa dá v Dunaji aj okúpať.

Expedícia so slovenskou účasťou preskúmala Dunaj

Jedna z lodí výpravy, zdroj: Zoltán Szaloky, undp-drp.org

Dunaj je druhá najdlhšia európska rieka, dlhá 2 872 km. Spája desať európskych štátov - Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Moldavsko, Ukrajina a Rumunsko.

Zohráva dôležitú úlohu v doprave, energetike, turizme, či v zavlažovaní a v niektorých oblastiach tiež ako zdroj pitnej vody. Od začiatku tohto storočia je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

20 expertov z ôsmich krajín zrealizovali na Dunaji v uplynulých týždňoch najväčšiu riečnu expedíciu v tomto roku na svete.

Podobný prieskum sa na Dunaji uskutočnil zatiaľ len dvakrát - v rokoch 2001 a 2007.

Nás môže tešiť, že asi štvrtinu vedeckej expedície tvorili slovenskí výskumníci, najmä z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

Expedícia precestovala od polovice augusta do konca septembra takmer celú rieku.

Prieskum na Dunaji mal tri ciele - získať o rieke také informácie, ktoré nezískavame z priebežného monitoringu, získať ľahko porovnateľné dáta pre všetky oblasti toku a podporiť prácu Medzinárodnej komisie pre ochranu rieky Dunaj a napokon zvýšiť povedomie o vodnom manažmente.

Komplexná analýza fauny a flóry rieky stála 2,5 mil. eur, ktoré financovala z väčšej časti Európska komisia. Vedci sa plavili na štyroch lodiach, ktoré zároveň slúžili aj ako provizórne laboratória.

Dalo by sa kúpať

Experti skúmali množstvo riečnych organizmov od väčších mäkkýšov po mikroskopické baktérie. Sledovali fyzikálno-chemické parametre, ako je teplota, kyslík, pH, či radiácia. Výskum hydromorfologických vlastností zase zahrnul testovanie sedimentov, piesočných a štrkových naplavenín, či rýchlosť prúdenia vody. Nechýbala ani analýza rýb.

Všetky tieto charakteristiky totiž môžu byť indikátormi znečistenia a v rôznych častiach roku sa samozrejme líšia. Napríklad aj štruktúra makrofytov (vodných rastlín) sa v rieke pozdĺž toku postupne mení. Vo vrchných častiach, ktoré sú charakteristické chladnejšou vodou, rýchlejším tokom a tvrdou pôdou v koryte, dominujú machy.

Naopak v nižších častiach, kde je už tok pomalší a koryto je pokryté mäkkými sedimentmi, dominujú krytosemenné rastliny. Zase napríklad makroriasy sú síce na celom toku, ale rôznia sa v druhoch.

Štruktúra druhov makrofytov, diverzita, či dominancia jedného druhu, sú všetko výbornými indikátormi znečistenia a hydromorfologickej degradácie, a preto sú aj dôležitým nástrojom monitoringu.

Prvé predbežné dáta, ktoré už zahrnuli aj slovenskú časť Dunaja, ukázali, že v rieke by sa dalo na väčšine miest kúpať. Dokonca je tam aj niekoľkom málo miest s výbornými podmienkami na kúpanie. Rieka je dokonca čistejšia ako bývala v minulosti.

Na rozdiel od predchádzajúcich prieskumov, sa odber vzoriek nerobil len zo stredu rieky, ale aj z pravého a ľavého brehu.

Výsledky o rok

Časť vzoriek dokázali vedci testovať v laboratóriách priamo na palube lodí, zvyšné sa poslali do laboratórií po celej Európe.

„Som šťastný, že sa nám podarilo zabezpečiť podporu z niektorých špičkových laboratórií naprieč Európu,“ vyhlásil výkonný tajomník Medzinárodnej komisie pre ochranu rieky Dunaj Ivan Zavadský.

„Prieskum zlepší obraz o Dunaji a opatreniach, ktoré bude potrebné prijať na ochranu tejto prekrásnej rieky, pokiaľ ide environmentálne aj ekonomické hľadisko,“ dodal Zavadský, ktorý je zo Slovenska.

Kompletné výsledky výskumnej expedície by mali byť známe asi o rok.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia