Príslušný panel OSN vyzdvihol, že ide o jednu z mála pozitívnych správ o životnom prostredí. Ukazuje sa vraj, že keď sa svet zomkne, dokáže čeliť tlejúcej ekologickej kríze.

Citlivá ozónová vrstva chráni planétu pred škodlivým slnečným žiarením, ktoré spôsobuje rakovinu kože a ničí úrodu. Ochranná vrstva sa začala stenčovať koncom 70. rokov minulého storočia.

Vedci začali biť na poplach a v roku 1987 vstúpil do platnosti takzvaný montrealsky protokol. V ňom sa drvivá väčšina štátov sveta zaviazala ku kontrole výroby chemických látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a k postupnému obmedzeniu ich používania.

Po prvý krát po 35 rokoch môžu vedci potvrdiť štatisticky významný a trvalý nárast stratosférického ozónu. Paul Newman z NASA uviedol, že v rokoch 2000 až 2013 narástla jeho úroveň v kľúčových severných zemepisných šírkach o štyri percentá.

OSN poverila tri stovky expertov hodnotením stavu ozónovej vrstvy každé štyri roky. „Je to víťazstvo pre diplomaciu, pre vedu a pre skutočnosť, že sme spolu boli schopní spolupracovať,“ poznamenal k pozitívnemu vývoju chemik ocenený Nobelovou cenou Mario Molina, jeden z prvých vedcov, ktorí na problém upozornili.

Ozón je označením pre trojatómové molekuly kyslíka, ktoré sa so stúpajúcou teplotou a s klesajúcim tlakom rozkladajú na obyčajný dvojatómový kyslík.

Proces urýchľujú niektoré chemické zlúčeniny a radikály, ktoré unikajú z priemyselne vyrábaných chlor-fluorovaných uhľovodíkov (CFC), vrátane freónov. Tie sa v minulosti hojne využívali v chladiacich zariadeniach alebo ako hnacie médium v sprejoch.