Na ceste vesmírom s posolstvom o ľudskej existencii

Jozef Kozár

Sondy Voyager boli primárne určené na prieskum našej Slnečnej sústavy. Po niekoľkých desiatkach rokov sa však dostali na jej hranicu. Čo s nimi bude ďalej a prečo boli vôbec vypustené do vesmíru?

Na ceste vesmírom s posolstvom o ľudskej existencii

Disky so zvukmi zo Zeme letí vesmírom na palubách Voyagerov. Nájde ich niekedy niekto? Foto: NASA, Caltech/JPL

kozar jozef

O autorovi: Jozef Kozár sa špecializuje na kozmické sondy a na iné systémy pre technologický výskum planét, predovšetkým Marsu. V súčasnosti pracuje na teoretickom koncepte satelitného navigačného systému pre Mars a na výskume súvisiacich prírodných podmienok planéty Mars. Jeho vedecký profil nájdete tu

V 60-tych rokoch 20. storočia priviedli rôzne výzvy vesmírnu agentúru NASA k vývoju a príprave misií na prieskum vonkajšej Slnečnej sústavy. Technologické možnosti, ktoré boli v tej dobe nové, len zvyšovali vidinu úspechu, ktorý sa neskôr aj skutočne dostavil.

Po objavení gravitačného efektu – zrýchlenia, ktorý pomáha vesmírnym lodiam ušetriť palivo a zároveň im dodáva kinetickú energiu, už bolo jasné, že priblíženie sa k veľkým planétam umožní sondám získať energiu na ďalší let do vzdialenejších častí vesmíru. 

Do nekonečna a ešte ďalej
Sonda Voyager 1 je 733 kilogramová americká robotická sonda, ktorá bola vypustená 5. septembra 1977 a vo vesmíre je teda už viac ako 37 rokov. Jej primárnym cieľom bolo študovať planéty vonkajšej Slnečnej sústavy a eventuálne aj medzihviezdny priestor.

Voyager 1 je prvou sondou, ktorá opustila Slnečnú sústavu a v súčasnosti je to najvzdialenejší človekom vyrobený objekt od planéty Zem. Ešte pred ňou však bola vypustená aj jej sesterská sonda – Voyager 2. Stroj s hmotnosťou takmer 735 kilogramov vyrazil do vesmíru už 20. augusta 1977.

Obe vesmírne sondy v súčasnosti plnia na svojich predĺžených misiách úlohy, ako sú lokalizácia či prieskum hraníc Slnečnej sústavy, vrátane Kuiperovho pásu, heliosféry a medzihviezdneho priestoru. Primárna misia oboch sond sa totiž skončila už 20. novembra 1980 tým, ako sondy preskúmali mesiace planéty Jupiter v roku 1979 a systém prstencov planéty Saturn v roku 1980.

Voyager 1 a 2 boli prvé sondy, ktoré ľudstvu priniesli detailný pohľad na dve najväčšie planéty Slnečnej sústavy a ich mesiace. Vďaka gravitačnému efektu preleteli planéty Jupiter, Saturn, Urán, či Neptún a letia ďalej.

Posolstvo pre mimozemšťanov
Obidve sondy nesú na svojej palube zlatý audiovizuálny disk, na ktorom je jednoduchou formou zaznamenané posolstvo ľudí z planéty Zem. Pribrali ho na svoju cestu pre prípad, že by niekedy v budúcnosti boli počas ich letu vesmírom zachytené nejakou inteligentnou civilizáciou.

Na disku sú zaznamenané fotografie planéty Zem, živých foriem na Zemi, ale aj rôzny rozsah vedeckých informácií, ktoré poznáme. Sú na ňom tiež nahraté pozdravy ľudí zo Zeme (napríklad pozdrav od generálneho tajomníka OSN, amerického prezidenta či skupinky detí). Taktiež obsahuje zvuky z našej planéty –hudbu, hlas plačúceho bábätka, zvuky veľrýb, či vĺn mora narážajúcich na pobrežie.

Voyager 2 na záložných zdrojoch
V roku 2011 prešla americká sonda Voyager 2 na získavanie energie pomocou svojich záložných zdrojov. Tie zároveň pomáhajú pri korekcii smeru pohybu sondy. Prechod na záložné zdroje umožňuje zredukovať množstvo energie, ktorú sonda potrebuje najmä na udržiavanie potrebnej teploty na palube.

voyager jedna
Voyager 1 sa už v súčasnosti nachádza v medzihviezdnom priestore. Foto: NASA, Caltech/JPL

Táto regulácia je nevyhnutná na to, aby jej prístroje zostali naďalej funkčné. Aj napriek tomu že množstvo elektrickej energie, ktorú produkuje jej palubný zdroj, dosť klesá. Vďaka tomuto kroku vydrží sonda minimálne do roku 2020, potenciálne aj o päť rokov dlhšie. Zmena tiež sonde umožní použiť doteraz nevyužívané záložné systémy pri ceste interstelárnym priestorom, keďže už opustila Slnečnú sústavu.

Napriek tomu, že Voyager 2 štartoval zo Zeme skôr, Voyager 1 sa nachádza od Zeme ďalej. Je to kvôli tomu, že pri oboch sondách bola použitá odlišná trajektória - Voyager 1 využil gravitačné zrýchlenie veľkých planét Slnečnej sústavy. V súčasnosti sa už nachádza v medzihviezdnom priestore. Jeho dvojča sa zároveň pohybuje o 10% nižšou rýchlosťou a medzihviezdny priestor ešte nedosiahlo. Momentálne sa blíži k takzvanej heliopauze.

Na rozdiel od druhej sondy tiež Voyager 1 ešte stále funguje na primárnom zdroji energie. Očakáva sa pritom, že bude schopná vykonávať vedecké experimenty minimálne do roku 2025. V tom čase už bude sonda pravdepodobne disponovať nízkymi zdrojmi energie a jej vysielanie v podstate zanikne na pozadí kozmického šumu, čiže bude len veľmi ťažko detekovateľné pozemskými anténami.

To isté sa po čase prihodí aj jej spolucestovateľovi a po tomto termíne už pravdepodobne nebudú odosielať žiadne relevantné vedecké dáta. Ako misia ľudstva však budú naďalej putovať vesmírom, nesúc dôležitý náklad s odkazom o našej existencii v blízkosti hviezdy, ktorú my nazývame naším Slnkom.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia