Slovenské astronomické zariadenie už sleduje oblohu aj z Čile

Frédérique Hazéová

Minulý rok astronómovia z Univerzity Komenského umiestnili svoje originálne zariadenie AMOS na špičkovom Európskom severnom observatóriu na Kanárskych ostrovoch. Pred pár dňami sa im ho podarilo úspešne nainštalovať aj v čilskej púšti Atacama.

Slovenské astronomické zariadenie už sleduje oblohu aj z Čile

Jaroslav Šimon nastavuje systém AMOS na observatóriu Paniri Caur, Chiu-Chiu, Čile. V pozadí sú sopky v Andách v Čile. Zdroj foto: UK v Bratislave

Systém AMOS (All-sky Meteor Orbit System) slúži na pozorovanie oblohy a určovanie dráh meteorov. Astronómom poskytuje informácie o meteoridoch, ktoré preletia cez atmosféru Zeme, vďaka čomu sa vedci môžu nepriamo dozvedieť viac aj o ich materských telesách. Tými sú zväčša kométy a asteroidy v okolí Zeme.

Populácia meteoridov

AMOS vedcom pomáha pri vytváraní modelu populácie meteoridov, ktoré sa v okolí Zeme nachádzajú. „Tieto modely sú nevyhnutné pri prevádzke satelitov na obežnej dráhe a medziplanetárnych sond, ako aj z hľadiska možného ohrozenia posádok na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS,“ približuje v tlačovej správe UK astronóm a spoluautor systému RNDr. Juraj Tóth, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

Dvojicu kamier systému AMOS, ktoré dnes už v Čile sledujú južnú oblohu, nainštalovali Ing. Pavol Zigo, PhD. a Jaroslav Šimon z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Umiestnili ich na observatóriách Space Obs v San Pedre a Paniri Caur v Chiu-Chiu, ktoré sa nachádzajú neďaleko systému rádioteleskopov ALMA.

„Umiestnením zariadenia na astronomických observatóriách v nadmorskej výške 2400 až 2500 metrov, s tmavou oblohou a vynikajúcimi pozorovacími podmienkami, dosahuje systém AMOS vysokú efektivitu,“ vysvetľuje v tlačovej správe Tóth.

18 hodín

Astronómovia z Univerzity Komenského zatiaľ AMOS nainštalovali v troch krajinách – na Slovensku, na Kanárskych ostrovoch a naposledy v Čile. Vďaka nim teraz môžu osemnásť hodín denne sledovať severnú aj južnú oblohu.

Na vývoji novej generácie systému AMOS pracovali astronómovia a technici z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie FMFI UK. Systém sami navrhli, vyvinuli, skonštruovali, otestovali aj nainštalovali v rámci projektu APVV-0517-12.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia