Slnko, hviezda a zároveň horúca guľa žeravých plynov, je srdcom nášho solárneho systému. Jeho dosah pritom siaha ďaleko za hranice Pluta, či Neptúnu. Naša materská hviezda vyžiari za jednu jedinú sekundu do svojho okolia energiu, ktorú by ľudstvo spotrebovalo za milión rokov.

Všetci vieme, že bez jej tepla a svetla by na Zemi žiadny život neexistoval , no napriek tomu, že je pre nás naše Slnko jedinečné a výnimočné, existujú už len v rámci Mliečnej dráhy miliardy podobných hviezd. Slnko pritom žiari vďaka jadrovým reakciám, ktoré v jeho jadre premieňajú vodík na hélium.

Zásoby vodíka však v Slnku nie sú nekonečné. „Raz sa palivo minie a Slnko príde o svoj hlavný zdroj energie. Skončí ako biely trpaslík, malá horúca hviezda, nie väčšia ako planéta,“ uviedol v tlačovej správe astrofyzik Univerzity Komenského v Bratislave RNDr. Roman Nagy, PhD.

Ešte pred premenou na trpaslíka podľa Romana Nagya prejde Slnko dramatickou fázou červeného obra. Jeho polomer sa asi dvestonásobne zväčší, pričom bude jeho povrch siahať až do blízkosti Zeme. „Toto posledné vzopnutie obra, ktorý kedysi býval našou životodarnou hviezdou, Zem pravdepodobne bez ujmy neprežije. Ale, našťastie, tieto dramatické zmeny čakajú naše Slnko nie skôr ako za päť miliárd rokov,“ uviedol Roman Nagy.

Ešte je čo objavovať

Od čias starovekých Egypťanov, ktorí si Slnko predstavovali ako boha Re, plaviaceho sa po oblohe vo svojom člne, sme sa po stáročiach intenzívneho skúmania podľa Romana Nagya posunuli výrazne vpred. Naše vedomosti a pochopenie fyzikálnych procesov, ktoré na Slnku panujú, sú tak síce neporovnateľné s minulosťou, no naše poznanie ešte zďaleka nie je úplné.

Americká letecká a vesmírna agentúra NASA momentálne realizuje projekt, ktorý by nám mal pomôcť pochopiť, ako Slnko funguje pod povrchom, ale aj odkiaľ pochádza jeho energia, kde sa ukladá a ako sa uvoľňuje do atmosféry. Keď lepšie pochopíme, ako naša materská hviezda funguje, mali by sme byť schopní lepšie predpovedať „vesmírne počasie“. To znamená, že by experti napríklad vedeli lepšie ochrániť astronautov a satelity, ktoré putujú vesmírom.

Satelit s názvom SDO (Solar Dynamics Observatory) každý deň zozbiera obrovské množstvo dát, ktoré nám prinášajú nové poznatky. Pre porovnanie – dáta zo satelitu dokážu každých 36 sekúnd naplniť jeden kompaktný disk.

Zdroj: youtube.com/NASA

Zaujímavosťou je, že kvôli tomuto množstvu dát potrebuje SDO svoju vlastnú pozemnú základňu. Tá sa nachádza v Novom Mexiku a satelit s ňou dokáže komunikovať vďaka tomu, že sa otáča presne tou istou rýchlosťou ako Zem. To spôsobuje, že sa v konečnom dôsledku satelit vždy nachádza priamo nad svojou základňou.

Pár čísiel na záver

Vieme teda, že Slnko je pre nás nevyhnutné, raz sa mu minie palivo a ešte skrýva veľa tajomstiev. Čo o ňom však ešte vieme povedať?

•  Slnko sa skladá z vodíka a hélia

•  jeho polomer je takmer 700 000 kilometrov, pričom je celkovo skoro 109 krát väčšie ako Zem

•  do jeho vnútra by sa zmestilo zhruba 1 300 000 zemegúľ – v prípade že by boli napchaté dovnútra bez akéhokoľvek premárneného priestoru

•  svetlo zo Slnka k nám putuje 8 minút a 19 sekúnd

•  teplota Slnka na jeho okraji dosahuje približne 5 500 stupňov Celzia – pre porovnanie, železo sa taví už pri teplote 1500 stupňov Celzia

•  teplota, pri ktorej sa vodík v slnečnom jadre spaľuje na hélium, je 20 miliónov stupňov Celzia

•  Slnko je relatívne mladé, má „len“ 4,6 miliardy rokov