Slovenskí študenti pravidelne žnú úspechy na rôznych svetových vedeckých súťažiach. Dôkazom je aj prestížna vedecká súťaž Intel ISEF, kde naposledy dvaja mladí Slováci obsadili tretie miesta vo svojich kategóriách.

Podobný výsledok sa podaril aj Miriam Feretovej a Samuelovi Smoterovi z Prešova, ktorí získali vynikajúce tretie miesta v prestížnej celosvetovej projektovej olympiáde I-SWEEEP. Skratka súťaže v preklade znamená Medzinárodne udržateľný svet (energia, inžinierstvo a životné prostredie), čo samo o sebe naznačuje jej zameranie.

Škvrny na listoch

Bioindikátor môže byť živý organizmus, ktorý nám naznačuje mieru znečistenia daného prostredia, či ekosystému. Jedným z takýchto bioindikátorov je aj čerň javorová, hubové ochorenie javorov, ktoré sa prejavuje nápadnými tmavými škvrnami na listoch.

Len šestnásťročnú Miriam Feretovú ocenili za skúmanie tohto javu už pred dvoma rokmi v rámci Východoslovenského regionálneho Festivalu vedy a techniky. Pred pár dňami s projektom získala bronzovú medailu v Texase.

Miriam Feretová sa snažila zistiť ako súvisí výskyt černe javorovej s prítomnosťou síry, či s vybranými meteorologickými faktormi, ako sú napríklad zrážky. Skúmala pritom dva základné druhy – Javor horský a Javor mliečny.

Vlhkosť a síra

V rokoch 2014 a 2015 Miriam Feretová zistila, že všetky javory v Bukovských a Slanských vrchoch boli nakazené čerňou. Vplyv tejto huby sa najviac prejavoval v oblasti vrcholov, pričom neovplyvňoval oba druhy javorov rovnakou mierou. Javory horské mali síce viac škvŕn, ako tie mliečne, no zároveň boli menšie.

Rok 2014 bol daždivejší než ten nasledujúci. To sa černi javorovej pozdávalo a v tom období bolo na javorových listoch nielen viac škvŕn, ale narástla aj ich veľkosť. Mladá výskumníčka zrealizovala aj experiment, v ktorom zistila, že hube neprospieva dážď ako taký, ale predovšetkým vyššie pH pôdy, ktoré súvisí s kyslými dažďami.

Podľa výskytu černe u javorov mliečnych sa tiež dá zistiť, či je ovzdušie znečistené emisiami síry. Účinok huby teda môže byť aj pozitívny, čo prehlbuje aj skutočnosť, že pod jej vplyvom rýchlejšie odpadávajú listy. To na prvý pohľad nemusí pôsobiť vábne, no vďaka tomu je pôda častejšie „hnojená“. Tým pádom sa pri opätovnom vysadení stromov menej znehodnotí.

Kovy v reďkovke

Druhý ocenený, Samuel Smolter, vyvinul nový druh filtra, ktorý je založený na schopnosti nerastu s názvom zeolit naviazať na seba ťažké kovy. Filter bol najúspešnejší pri vode, ktorá obsahovala kadmium a meď, okrem ktorých Smolter otestoval aj olovo.

Zaujímavým výsledkom výskumu mladého gymnazistu je aj skutočnosť, že chlórnan sodný a kyselina fosforečná túto filtráciu výrazne komplikujú. Zhoršujú totiž schopnosť zeolitu naviazať na seba dané ťažké kovy. V takýchto prípadoch ich teda filter prepustil viac ako keď tam dané dve látky neboli.

Z výsledkov zároveň vyplýva, že kadmium, meď a olovo sú v rastline zadržiavané a majú na ňu negatívny vplyv. Projekt má tiež praktický výstup, ktorým je finančne nenáročný prototyp filtra. Ten podľa Smotera dokáže z vody eliminovať ťažké kovy.

Zo Slovenska do Texasu

„Všetci hodnotitelia boli veľkými odborníkmi vo svojom odbore, či už to bolo znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, prevencia pred chorobami, inžinierstvo alebo energia,“ popisuje svoje dojmy zo súťaže Samuel Smoter.

Prešovskí stredoškoláci z Gymnázia sv. Mikuláša v Prešove získali bronzové medaily v kategórii Environment – Management & Pollution (z angl., Životné prostredie – manažment a znečistenie). Len v tejto sekcii súťaže pritom stáli proti stovke ďalších projektov.

Do medzinárodného kola súťaže postúpili po tom, čo zvíťazili v národnom finále Festivalu vedy a techniky AMAVET , ktorý už 18 rokov organizuje Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Celkovo sa na celosvetovom kole olympiády predstavilo 385 projektov z šesťdesiatich dvoch krajín sveta.