Malé deti nie sú ako špongie, ktoré iba nasávajú nové informácie. Vedci zistili, že dokážu veľmi aktívne vyhodnocovať zdroje informácií a následne vyhľadať tú, ktorú práve potrebujú.

„Ako dospelí sa spoliehame na odborníkov, ktorí nám pomáhajú zaplniť diery v našich vedomostiach,“ hovorí Tamar Kushnirová, ktorá sa špecializuje na vývoj dieťaťa.

Je prirodzené, že rôzni ľudia vedia rôzne veci. Vedci tomu hovoria „deľba kognitívnej práce“. Podľa štúdie si ľudia začínajú túto deľbu uvedomovať už v rannom detstve.

Vedci sa pomocou experimentu pozreli na to, ako dokážeme ovplyvňovať tri až štvorročné deti v chápaní príčiny a následku.

Deti, ktoré sa zúčastnili pokusu, pozorovali dvoch mužov. Jednému z nich sa nepodarilo opraviť dve hračky, ale aspoň pomenoval nástroje, ktoré použil. Druhý ich síce nevedel pomenovať, ale za to opravil hračky.

V ďalšej časti experimentu sa mali deti pýtať mužov na opravu ďalších hračiek, či na funkciu rôznych nástrojov. Deti si dokázali vybrať, na koho majú adresovať aký typ otázky. Inými slovami dokázali správne odhadnúť „expertízu“ dospelých a určiť spoľahlivý zdroj informácie.

Ak má vzdelávací systém učiť skepticizmus ohľadom nedôveryhodných zdrojov, zvykne často zlyhávať.

„Naša štúdia hovorí, že malé deti nie sú úplne naivné. Možno existuje spôsob, ako využiť ich intuíciu vo vzdelávaní počas ranného detstva,“ hovorí Kushnirová.     

Štúdia, ktorá vyšla v časopise Developmental Psychology je súčasťou väčšieho projektu, zameraného na kauzálne učenie.