Spoločenské postavenie žien a mužov sa v rôznych profesiách rozdielnym tempom pomaly vyrovnáva. A platí to aj pre ženy a to napriek tomu, že pohľad na európske štatistiky nevyzerá príliš povzbudivo.

Pre Európsku komisiu je problematika rodovej rovnosti jednou z najdôležitejších pri vytváraní jednotného Európskeho výskumného priestoru.

Aj preto najnovšie opäť zverejnila publikáciu „She Figures 2012“, ktorá mapuje rodové zastúpenie vo vede v jednotlivých členských krajinách. Podobné publikácie zverejňuje Komisia každý tretí rok od roku 2003. Ide teda v poradí už o štvrtú správu.

V Európe predstavuje žena len každého tretieho vedeckého pracovníka. Ešte horšie je to v prípade profesorských pozícií na plný úväzok - každý piaty takýto úväzok reprezentuje žena, alebo v prípade riadiacich pozícií výskumných inštitútov - len 15,5 % žien.

Slovenské vedkyne sú na tom lepšie

Slovensko však na tom nie je až tak zle v porovnaní s európskym priemerom, pokiaľ ide o celkové zastúpenie žien. Vo vede tvoria až 43 % pracovníkov.

V rámci Európskej únie je na tom lepšie len šesť krajín. Úplne najlepšie si vedie Lotyšsko (52 % žien) a Litva (51 % žien).

Sociologička a riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvia Porubänová si myslí, že môže ísť aj o dôsledok dlhodobého fungovania vedeckých inštitúcií typu SAV, ktoré sú typické pre naše kultúrne prostredie. Taktiež to pripisuje istej prefeminizovanosti v humanitných a umeleckých odvetviach.

Podľa správy sú u nás ženy lepšie zastúpené na vedeckých pozíciách vo verejnom sektore v porovnaní so súkromným sektorom. Kým vo firmách je ich podiel len okolo 22 %, vo verejných výskumných inštitúciách je to asi 45 %.

Zaujímavé je tiež to, že na Slovensku, ako v jednom z mála európskych štátov, klesá počet vedcov, ktorí sú zamestnaní v súkromnom sektore. Pokles žien - vedkýň je pri tomto ukazovateli ešte vyšší - až o 7,4 % medzi rokmi 2002 až 2009.

Doménou sú aj medicínske vedy

Ak porovnávame len niektoré vedné odvetvia, zastúpenie žien môže byť dokonca lepšie ako zastúpenie mužov. Pozrime sa napríklad na situáciu na slovenských vysokých školách. V medicínskych vedách sú ženy zastúpené podielom až 55 %, v sociálnych a humanitných vedách presne polovicou.

Ďalej v prírodných vedách sú tvorivé pracovníčky vysokých škôl zastúpené podielom 46 %, v poľnohospodárskych 42 % a v technických len 32 %. Pritom v minulom desaťročí sa pomer výraznejšie zmenil len u prírodných a medicínskych vied. V prípade ostatných vedných odborov, sa pomer mužov a žien nezmenil skoro vôbec.

Celkový počet vedcov podľa štatistík rastie, pričom počet žien - vedkýň rastie rýchlejšie. Medzi rokmi 2002 a 2009 sa počet vedcov mužského pohlavia u nás zvýšil o 4,4 %, kým počet vedkýň narástol o 6,2 %.

Správa upozorňuje ja na to, že na Slovensku v poslednom desaťročí veľmi nadpriemerne rástol aj počet PhD. študentov.

Horšie reprezentatívne zastúpenie

Porubänová upozorňuje, že problémom je dnes najmä slabé reprezentatívne zastúpenie žien vo vede, tzn. málo žien na vysokých pozíciách, slabší vplyv a viditeľnosť vedkýň.

„Ženy prevažujú v počtoch absolventov škôl i pri nástupe na doktorandské štúdium. Najmä v súvislosti s materstvom však dochádza k prerušeniu ich kariéry, ktoré v mnohých odvetviach nie je  odborne „dohnateľné“, nehovoriac o nasledovnom vylúčení , či sťaženom prístupe k rozhodujúcim sieťam kontaktov,“ vysvetľuje.

„Hovoríme o efekte skleného stropu, či  lievikovitom efekte - porovnávajúc zahájenie individuálnej vedeckej kariéry a jej kontinuálny priebeh - žien na špičkových pozíciách s postupom času ubúda,“ dodáva Porubänová.

Treba ešte poznamenať, že relatívne lepšie ukazovatele pre Slovensko v porovnaní s európskym priemerom nie sú výsledkom aktívnej politiky štátu v tomto smere. Problematika rodovej rovnosti v strategických dokumentoch, týkajúcich sa vednej politiky, pravidelne chýba.