Podľa štatistík z roku 2012 autizmus postihuje približne každého stého Európana. Rovnako z nich vychádza, že touto poruchou viac trpia muži ako ženy – v pomere štyria k jednej. Na Slovensku podobná štatistika neexistuje, ale ak by sme vzali do úvahy posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2010, na Slovensku sa vtedy nachádzalo 54 297 obyvateľov s touto poruchou.

Existujú desiatky druhov autizmu, nehovoriac o individuálnej miere postihnutia. Autizmus môže u človeka spôsobovať problémy s komunikáciou, či neschopnosť socializácie. Niekedy naopak človeka s touto poruchou nemusíte na prvý pohľad ani spoznať. Až osemdesiat percent ľudí postihnutých autizmom sú takzvaní funkční autisti, ktorí dokážu fungovať v bežnom, či pracovnom živote.

Práca pomáha

Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o autizme sa v Bratislave konala tlačová konferencia s heslom „Každá firma potrebuje svojho autistu“. Konferencia priblížila túto chorobu a predstavila program, ktorý ľuďom s týmto ochorením pomáha nájsť si prácu.

Mikuláš Štubňa zo Spoločnosti pre pomoc osobám s autizmom SPOSA Bratislava im pomáha začleniť sa do pracovného života prostredníctvom projektu Autisti v práci. „Mladí ľudia s autizmom ostávajú po skončení školskej dochádzky doma, menej ich putuje do ústavov, a v oboch prípadoch u nich nastáva regres,“ vysvetľuje Mikuláš Štubňa dôvody, prečo projekt spustili.

SPOSA školí takzvaných job koučov, ktorých úlohou je vytvoriť si s klientom vzťah, zistiť, čo ho baví, a na základe toho mu v okolí jeho bydliska vyhľadať potenciálneho zamestnávateľa. Ak sa im to podarí, nasleduje príprava pracovného prostredia. Autista chodí pracovné prostredie sledovať, časom sa začlení, a ak systém funguje, mal by sa so zamestnávateľom dohodnúť na určitej forme úväzku.

Zamestnávanie autistov má pritom hneď niekoľko výhod. Sú veľmi úprimní, svedomití a zadanie splnia vždy precízne. Navyše potrebujú stereotyp a takáto práca ich nikdy nezačne nudiť. Najvhodnejšie sú pozície v tichšom prostredí – jednoduchšie administratívne, či manuálne práce v záhrade, alebo upratovanie.

Ako priznáva autista Juraj Vacula, komplikácie často nespôsobuje samostatná práca. V minulosti vykonával pomocné práce v rôznych firmách, z ktorých musel odísť kvôli problémovej komunikácii. „Problémom boli konkrétni ľudia, ktorí v tom zamestnaní boli, pretože sa správali tak, ako keby mi chceli tú diagnózu vymazať.“ Vďaka jeho šikovnosti ho dokonca obviňovali, že si diagnózu vymýšľa a pristupovali k nemu ako k zdravému. To už nezvládal.

V koži autistu

Autisti vnímajú v porovnaní so zdravými ľuďmi svet veľmi rozdielne. Vidia napríklad inak farby, majú veľmi dobre vyvinutú fotografickú pamäť a nevedia čítať emócie. Často to preto nemusí byť jednouché ani pre ich rodinu a okolie.

Človek s touto poruchou si vyžaduje skutočne jemné zaobchádzanie a veľa trpezlivosti. Aby príbuzní, ale aj ostatní ľudia pochopili, čo sa deje v hlave ľudí trpiacich poruchami autistického spektra, vymysleli slovenskí vedci prvý simulátor autizmu vo virtuálnej realite na svete.

Simulátor tvoria okuliare na virtuálnu realitu Oculus Rift, ktoré sú prepojené s počítačovým programom. Po jeho spustení môže zdravý človek vidieť očami autistu so stredným stupňom postihnutia, ako sa napríklad cíti v kaviarni. Simuláciu pomohli vytvoriť samotní ľudia trpiaci touto chorobou, ktorí vývojárom poskytli všetky možné informácie o svojich pocitoch.

Prvý simulátor autizmu na svete vám ukáže svet očami autizmu, archív: SPOSA

„Simulátor sme odskúšali už na niekoľkých podujatiach a v budúcnosti by sme ho radi nielen pre rodiny našich členov, ale napríklad aj pre edukačné aktivity. V tomto prípade totiž rozhodne platí, že je lepšie raz zažiť, ako stokrát počuť,“ uviedol Mikuláš Štubňa v tlačovej správe organizácie SPOSA.

Človek trpiaci autizmom sa snaží nájsť vo všetkom určitý poriadok, či pravidelnosť. Nebude vás vnímať, pokiaľ sa mu to nepodarí. Navyše to u neho môže spôsobovať frustráciu. Vývojári vyvinuli simulátor presne na to, aby zdraví ľudia mohli pochopiť, aké to je žiť v takomto inom svete. Pochopením „ich sveta“ im tak môžeme pomôcť začleniť sa do spoločnosti, a nie ich ponechávať na jej okraji.