Prečo sa vlastne medzi ľuďmi vytvárajú stereotypy a predsudky?
Všetci máme určité predispozície na to, aby sme s informáciami pracovali zovšeobecňujúcim a zaujatým spôsobom. Takýto spôsob vytvárania a organizovania si informácií pritom môže byť aj spoločensky a sociálne žiadaný, či výhodný. Často preto konáme spôsobom, ktorý iní ľudia schvaľujú, alebo nám umožňuje lepšie chápať svet okolo nás. 

Sú teda stereotypy do istej miery aj užitočné?
Samozrejme. Tým, že sme vysoko sociálne bytosti sa v rámci nášho myslenia alebo pri vytváraní vzťahov veľmi nedokážeme bez stereotypov a predsudkov orientovať. Zaujímavé pritom je, že na prácu s nimi je spôsob myslenia nastavený u každého z nás, no ich obsah je sociálne a kultúrne podmienený.

Problém je, že ich používanie mnohokrát niekomu ubližuje. Preto sa táto problematika minimálne od polovice 20. storočia rieši ako závažná téma, a to nielen v rámci sociálnej psychológie, ale aj iných sociálno-vedných disciplín. 

Do akej miery môžu mať stereotypy historické základy? Prechádzajú niektoré z nich z generácie na generáciu?
Mnohé stereotypy a predsudky vieme vystopovať dávno do minulosti. Spôsob uvažovania o určitých skupinách, respektíve kateóriách ľudí, napríklad ich vyčleňovanie z rôznych druhov členských skupín, sa reprodukoval naprieč mnohými generáciami, napriek alebo skôr vďaka tomu, že jeho konkrétny obsah sa prispôsoboval a súčasne menil dobové reálie.  

Mohli by ste uviesť nejaký príklad?
Napríklad po tisícročia reprodukovaná zaujatosť voči ženám. Ak si arbitrárne zvolíme ako začiatok staroveké Grécko, tak v ňom nájdeme priepastný rozdiel v uvažovaní o mužoch a ženách. Ženy boli považované za druhovo menejcenné bytosti, ktoré neboli svojprávne, nemali prístup k občianstvu a ich pripisovaná identita bola zredukovaná na predstavu o živých schránkach, ktorých úlohou je privádzať na svet ďalšie pokolenia. 

Stredovek a neskôr aj moderné obdobie pokračovali v materiálnom a symbolickom vyčleňovaní žien, a teda ich faktickej diskriminácii na základe novo zadefinovaných predsudkov a stereotypov. Aj v súčasnosti sme ešte stále zaujatí a je dôležité doplniť že aj zaujaté voči ženám, keď selektívne vnímame ich schopnosti, posudzujeme ich správanie podľa iného „metra“ ako to robíme pri mužoch a obmedzujeme možnosti ich uplatnenia. 

Mnoho ľudí  a medzi nimi aj mnoho žien je ešte aj dnes skalopevne presvedčených, že politika, prírodné vedy a činnosti vyžadujúce geniálne kreatívne schopnosti sú doménou mužov. Tieto naše stereotypné predstavy potom živia našu nevôľu a odmietanie, naše predsudky voči tým ženám, ktorých správanie podrýva naše chápanie kategórie „ženskosti“ a jej primeraných prejavov. 

V materiálnej rovine je zaujatosť voči ženám premietnutá do priepastných rozdielov v ich a mužskom mzdovom ohodnotení. Ak by ste sa však opýtali, koľkí ľudia si o sebe myslia, že sú zaujatí voči ženám, nedostali by ste veľa kladných odpovedí. Väčšina ľudí by Vás naopak prostredníctvom biologických, alebo náboženských argumentov a mnohých príkladov z vlastnej skúsenosti presviedčala, že ich vnímanie a hodnotenie „ženskosti“ je presné a nezaujaté. 

Aký je vlastne rozdiel medzi stereotypom a predsudkom? 
Stereotypy sú zovšeobecnené informácie o predstaviteľoch nejakej kategórie, ktoré rozširujeme na všetkých bez toho, aby si ich overili. Je tam teda veľký priestor na to, aby sme sa mýlili, ale je aj veľká šanca, že sú tieto informácie relatívne presné aj o ľuďoch, ktorých nepoznáme, ale zaraďujeme ich do tej istej kategórie. 

Pri predsudkoch už nepracujeme s informáciami, ale súdime a zaujímame aj emocionálny postoj, a to špecifickým spôsobom, ktorý je často krát negatívne skreslený. To znamená, že daného človeka súdime inak, v mnohých prípadoch horšie, ako by sme súdili iných, alebo samých seba. 

Nie každý pritom vie, že predsudky a stereotypy si nemusíme vždy uvedomovať. 
Predsudky a stereotypy vychádzajú z našich postojov. Ak sa niekoho opýtate, čo si myslí o nejakej skupine ľudí a on vám to priamo povie, tak ide o explicitný postoj, ktorý si človek uvedomuje a dokáže ho jasne sformulovať. Na druhej strane sú implicitné postoje, ktoré si často neuvedomujeme a prichádzajú akoby automaticky.

Tieto dva typy postojov, stereotypov, sa merajú odlišnými spôsobmi a majú aj rozdielne dôsledky na naše správanie. Je dôležité nezabudnúť, že ľudia môžu mať stereotypne vnímať aj samých, či samé seba, čo môže viesť k ich zlyhávaniu v činnostiach, ktorých sa tieto stereotypy týkajú. Takýmto očakávaniam sa hovorí ohrozenie stereotypom. 

Poznáme aj nejaké konkrétne príklady?
V Spojených štátoch napríklad zistili, že ak afroamerickým študentom a študentkám pred testom z matematiky oznámia, že ich výsledky budú porovnávať s výsledkami ich belošských spolužiakov a spolužiačok, tak potom v priemere dosiahnu nižšie bodové ohodnotenie ako keby im nič neoznámili. Tak isto to fungovalo ak belošským študentom a študentkám povedali, že ich výsledky budú porovnávať s ich ázijskými spolužiakmi a spolužiačkami. 

Platí to, že si nie vždy uvedomujeme svoje predsudky, aj pri diskriminácii?
Veľa ľudí si často neuvedomuje, že niekoho diskriminujú. V amerických filharmóniách bol dlhodobo podiel mužov a žien zhruba dvadsať ku osemdesiat. Nových členov a členky pritom vyberali tak, že ich po jednom zavolali na pódium, aby im zahrali a následne z nich vybrali tých najlepších a najlepšie. 

Keď však adeptov a adeptky nechali hrať za zatiahnutou oponou, podiel žien v orchestroch sa počas dvoch desaťročí zdvojnásobil na  štyridsať ku šesťdesiatim percentám mužov. Ak by ste sa počas týchto desaťročí opýtali členov a členiek výberových komisií, či sú zaujatí a majú predsudky voči ženám v orchestroch, takmer všetci, alebo všetky by vám povedali, že absolútne nie. 

Môže sa stať, že niekto nahlas vyslovuje nepodložené súdy, ale nepriznáva si, že sú to predsudky?
Samozrejme, uvediem príklad. Inštitút finančnej politiky urobil prostredníctvom korešpondenčného testu diskriminácie experiment, v ktorom rôznym zamestnávateľom rozposlali tie isté životopisy, ktoré sa líšili iba v tom že jedny obsahovali typicky rómske a druhé typicky slovenské mená. Zistili, že na tie s rómskymi menami agentúry podstatne menej odpovedali a teda, že Rómovia a Rómky sú na našom pracovnom trhu diskriminovaní. Ak sa však opýtate našincov, povedia vám, že to nerómovia sú diskriminovaní voči Rómom, ktorí sú v skutočnosti podľa nich privilegovaní, najmä v oblasti čerpania štátnej sociálnej pomoci a podpory.