VIDEO: Dieťaťu treba odpovedať na každú otázku

— Frédérique Hazéová

Včera sme v Nu Spirite diskutovali o deťoch, ich šťastí a výchove. Posledná predletná debata Science na N-tú rozvírila vody rodičovstva a diskusiu o správnom prístupe k potomkom.

VIDEO: Dieťaťu treba odpovedať na každú otázku

Zľava moderátor júnovej diskusie Otakar Horák z Denníka N, psychologička Eva Poliaková a antropológ Martin Kanovský.

„Čo nového v škole?“ opýta sa rodič a odíde z miestnosti.

Štipka nemiestneho humoru na úvod, no psychologička Eva Poliaková hovorí, že najčastejšou rodičovskou otázkou je práve fráza o škole. Paradoxne však dodáva, že rodičov odpoveď nezaujíma. Aspoň to jej tvrdia deti.

Moja pravda, tvoja pravda

„Prečo rodičov nezaujíma odpoveď na otázku, ktorú sami položili?“ pýtala sa Poliaková počas včerajšej diskusie Science na N-tú. Podľa nej sa vzťahy medzi rodičmi a deťmi zhoršujú, čo môže byť spôsobené viacerými príčinami.

Počas jedného z posledných projektov sa napríklad Poliaková s kolegami detí pýtali, ako často a či so svojimi rodičmi vôbec komunikujú o problémoch spojených s prvými láskami. „Z vyše dvesto mladých ľudí nám to potvrdili traja,“ hovorí Poliaková.

Pri štúdiu vzťahov medzi rodičmi a deťmi si však podľa Martina Kanovského treba vždy uvedomiť, že medzi tým, ako skutočnosť vnímame a aká reálne je, môže byť diametrálny rozdiel. „Neverili by ste, koľko toho ľudia dokážu úprimne narozprávať,“ hovorí Kanovský. „Najmä vo vzťahu k deťom a k rodičom. A úprimne tomu veria.“

Pozorovania sa podľa neho len zriedka zhodujú s tým, čo o svojom živote tvrdia pozorovaní.

„Helikoptéroví rodičia“

Rodičia, ktorí o deti neprejavujú hlbší záujem, alebo jednoducho nevedia ako so svojimi potomkami komunikovať, sú len jednou skupinou. Druhým extrémom sú takzvaní „helikoptéroví rodičia“, ako ich nazval antropológ Martin Kanovský, ktorí sú vo vzťahu k deťom prehnane úzkostliví.

Prehnaná pozornosť pritom podľa Kanovského niekedy skôr ubíja a bráni deťom v rozvoji vlastnej tvorivosti. „Bez nej by toho možno dieťa nevedelo tak veľa, ale učilo by sa to samé,“ vysvetlil Kanovský.

Mnohí rodičia totiž svoje deti priam zaplavujú pozornosťou, hračkami, informáciami a neumožňujú im učiť sa vlastným pozorovaním, či fungovaním v detských sociálnych skupinách. V minulosti bolo pritom často zvykom, že sa o najmladších starali predovšetkým ich starší súrodenci a deti sa toho veľa naučili práve sledovaním okolitých sociálnych vzorov a väzieb.

deti pixabay openclipartvectors
Ilustračný obrázok, zdroj: pixabay.com/OpenClipartVectors

Pri výchove detí je teda potrebné nájsť rovnováhu medzi pozornosťou a slobodou. Ak sa vás však zvedavý potomok na niečo opýta, mali by ste vždy odpovedať, hovorí psychologička Eva Poliaková.

Otázne tresty

Veľmi spornou otázkou sú tresty. Psychologička Eva Poliaková v tom má jasno, najmä ak ide o fyzické tresty: „Trest dieťaťu ubližuje. Ak chceme, aby z neho vyrástol človek, ktorý si váži sám seba, nesmie zažiť, čo to fyzický trest je.“ To sa podľa nej týka aj výchovnej facky: „Facka nemôže byť výchovná. Facka je ublíženie dieťaťu.“

S deťmi podľa nej treba predovšetkým komunikovať a vysvetliť im, prečo ich správanie nie je vhodné.

Antropológ Martin Kanovský súhlasí, že telesné tresty jednoducho nie sú účinné, no neprikláňa sa k názoru, že stačí vždy len rozhovor a vysvetlenie. „Nie každé dieťa dokáže verbálne vysvetlenie brať ako podnet, aby prestalo s niektorými činnosťami,“ vysvetlil počas diskusie.

Podľa Kanovského sú v niektorých prípadoch potrebné takzvané sociálne tresty, kde dá rodič dieťaťu najavo, že robí niečo zlé. „Dieťa bude sociálne vzory rešpektovať vtedy, keď mu jeho sociálna skupina, vrátane rodiny, ukáže, že s istým správaním prichádzajú aj isté sociálne tresty,“ vysvetlil.

Ako jednoduchý príklad uviedol zakázanie niečoho, čo má dieťa rado. Psychológovia však na to majú iný pohľad. Podľa Poliakovej to len povzbudí vzdor malého previnilca a posilní jeho odpor voči rodičom.

Ak chcete vedieť, ako dopadla polemika našich hostí o trestoch a výchove, ale aj prečo boli v paleolite živiteľmi rodiny ženy a deti, či dnes mladí viac preferujú alkohol a nikotín a ako vzniká skreslený obraz o spoločnosti, pozrite si záznam z júnovej diskusie Science na N-tú.


Zdroj: youtube.com/Nu Spirit Club

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia