Hľadí bioetika ináč na génové inžinierstvo rastlín, zvierat a človeka?
Génové inžinierstvo rastlín, zvierat a človeka sa z etického hľadiska posudzuje ináč. Na génové inžinierstvo sa totiž môžeme napríklad pozerať ako na moderné pokračovanie šľachtiteľstva. Kým šľachtiteľstvo rastlín a zvierat v zásade nie je etickým problémom, šľachtiteľstvo človeka, nechvalne tiež známe ako eugenika, je veľkým etickým problémom.

Čo všetko si môžeme predstaviť pod pojmom „vylepšovanie človeka“ (z angl. human enhancement)?
Všeobecne sa pod vylepšením človeka má na mysli vylepšenie existujúcich ľudských vlastností a schopností – čo samozrejme môže byť všeličo. Od vylepšenia rôznych biomedicínskych a fyzických daností týkajúcich sa zdravia, fyzickej kondície či fyzickej krásy, až po vylepšenie emocionálnych a kognitívnych vlastností.

Je z etického hľadiská iné vylepšovať človeka prostredníctvom úprav DNA v porovnaní napríklad s chirurgickými úpravami?
Existujú bioetici, ktorí tvrdia, že z etického hľadiska nejestvuje rozdiel medzi genetickým vylepšovaním človeka a inými formami vylepšovania ako sú kybernetické, chemické, alebo aj vami spomínané chirurgické. Podľa nich nie je z etického hľadiska relevantný spôsob vylepšenia človeka, ale výsledok, teda o aké vylepšenie ide.

Podľa mňa spadá genetické vylepšovanie ľudí, dnes známe aj pod termínom „dizajnovanie detí“, do osobitnej etickej kategórie, ktorú treba s ohľadom na novovzniknuté možnosti presného editovania DNA nanovo premyslieť. To je mimochodom aj jedna z tém, ktorú momentálne riešime v rámci APVV projektu.

Na základe akých kritérií sa vôbec posudzuje etickosť zásahov?
Veľmi zjednodušene povedané, ohľadne intervencií do ľudskej DNA existujú dve základné etické demarkačné línie, ktoré sa navzájom pretínajú, čím vytvárajú štyri typy možností.

Jednou takouto demarkačnou líniou je rozlíšenie medzi eticky prijateľnými terapeutickými zásahmi do ľudskej DNA a eticky neakceptovateľnými zásahmi idúcimi „poza terapiu“, teda smerujúcimi k vylepšeniu génov človeka. K tomu treba povedať, že nie všetci etici považujú genetické, alebo iné formy vylepšovania za neetické. Niektorí dokonca tvrdia, že neetické je ak sa človek nebude pomocou zásahov do svojho tela vylepšovať.

Aké je druhá etická línia v posudzovaní zásahov do DNA človeka?
Druhou demarkačnou líniou je, či sa genetické zásahy týkajú takzvaných somatických buniek, alebo aj pohlavných a embryonálnych. Inými slovami, či sa budú tieto zásahy prenášať z generácie na generáciu, či budú dedičné. Až donedávna panovala všeobecná zhoda, že sú zásahy do génov somatických buniek eticky prijateľné, lebo sa týkajú len jedinca, u ktorého sa uskutočňujú. Na rozdiel od zásahov do pohlavných buniek alebo raných embryí, ktoré ovplyvnia všetky nasledujúce generácie.

Spomínali ste štyri možnosti, ktoré vznikajú pretínaním týchto línií?
Zo spomínaných štyroch možností sú najprijateľnejšie terapeutické zásahy do génov somatických buniek, takzvaná somatická génová terapia. Doteraz bolo uskutočnených viac ako dvetisíc klinických pokusov, mnohé s veľmi pozitívnym výsledkom, ako napríklad liečba takzvaných bublinových chlapcov, ktorí majú geneticky poškodený imunitný systém. Už boli schválené aj dva „genetické lieky“ – jeden v Číne a jeden v Európskej únii.

Potom je tu eticky kontroverznejšia možnosť somatického genetického vylepšovania, kde patrí aj takzvaný génový doping. Ešte kontroverznejšou je tretia možnosť – génová terapia realizovaná na pohlavných bunkách alebo embryách. To bola až donedávna len teoretická možnosť.

Kedy sa zmenila na reálnu?
V roku 2015, kedy čínski vedci v embryách prvýkrát opravili dedičné ochorenie krvi spôsobené mutáciou v géne pre hemoglobín pomocou novej technológie génového inžinierstva známej pod skratkou CRISPR. Treba dodať, že išlo o poškodené embryá z kliník asistovanej reprodukcie, ktoré neboli schopné normálneho vývoja v maternici. Ich cieľom bolo ukázať, že revolučná CRISPR metóda, dovtedy úspešne použitá u rastlín a zvierat, funguje aj v prípade človeka.

Štvrtou a eticky najkontroverznejšou je možnosť pomocou intervencie do génov pohlavných buniek alebo embryí nejakým spôsobom vylepšiť genetickú vybavenosť človeka, ktorá sa bude prenášať na jeho potomkov.

Ak vás zaujíma, čo všetko je dnes už v rámci úprav DNA možné, nakoľko poznáme dôsledky týchto úprav a aké sú ďalšie bioetické náhľady na editovanie génov, príďte v utorok 14. februára na diskusiu Science x Sparks Espresso: Hranice v úprave DNA.