Niekoľko storočí museli obyvatelia prímorských oblastí dnešného Nemecka, Francúzska a Anglicka čeliť najskôr živelným a neskôr organizovaným koristníckym výpravám Vikingov zo severu.

Na rýchlych, dlhých lodiach s nízkym ponorom sa dokázali Vikingovia dostať zo Škandinávie a dnešného Dánska až na Island, do Grónska, či dokonca do severnej Ameriky a to dávno pred Kolumbom.

Historici si lámali hlavu nad tým, ako dokázali tieto plavby zrealizovať bez kompasu a za častého nepriaznivého počasia, ktoré prinášali severské vody.

Jedna islandská legenda hovorí o bájnom slnečnom kameni, ktorý pomáhal moreplavcom s navigáciou. Niektorí historici začali veriť, že slnečný kameň je nejaký priehľadný vápencový kryštál, ktorého vlastnosti umožňovali učiť polohu slnka aj pri zamračenej oblohe, alebo v hmle. Doteraz však nikto taký kameň nenašiel.

Francúzski vedci si teraz myslia, že by to mohol byť hrubý, kalcitový kryštál, ktorý sa našiel vo vraku anglickej bojovej lodi zo 16. storočia.

Podľa Guya Roparsa z laboratória pre laserovú fyziku na univerzite vo franczúskom Rennes je slnečný kameň v skutočnosti islandský živec. Ide o druh priehľadného kalcitu, ktorý je v Škandinávii relatívne bežný a dodnes sa používa ako súčasť niektorých optických prístrojov.

Islandský živec, ktorý sa formuje kryštalizáciou uhličitanu vápenatého, sa ukázal ako dobrý polarizátor. Tento nerast sa tiež dá ľahko opracovať do kosoštvorcového tvaru, ktorý je potrebný k polarizácii.

Materiál teda mohol byť základom pre tajomný slnečný kameň. Legenda sa tak stáva skutočnosťou.

ČTK