Prečo ste sa rozhodli zapojiť do projektu Pre ženy vo vede?
Slovenská akadémia vied bola oslovená, aby sa stala garantom tejto aktivity na Slovensku. Keďže som podpredsedníčka pre vedu a výskum, táto úloha pripadla úplne prirodzene mne. Navyše sa mi tento nápad aj veľmi pozdával.

Už dlhšie mi prekážalo, že okolité krajiny mali túto súťaž dávno rozbehnutú, zatiaľ čo na Slovensku nebola etablovaná. Minulý rok sa však otvorila aj u nás a tento rok už môžu kandidátky predkladať svoje aplikácie.

Aké sú podľa vás najväčšie stereotypy, ktoré sa spájajú so ženami vo vede?
Ťažko sa mi o tom hovorí, lebo je to veľmi individuálne. Dôležité je v akom prostredí sa nachádzate. Osobne som sa nestretla s výraznými stereotypmi, či už pozitívnymi, alebo negatívnymi, ktoré by boli rodovo závislé. Napriek tomu sme však počas nedávneho medzinárodného hodnotiaceho panelu pre ústavy SAV skonštatovali, že v tvrdých vedách, ako sú matematika, či fyzika, je na našich ústavoch pomerne málo žien.

Dá sa táto situácia zo strany SAV zámerne zmeniť?
Nevieme to celkom ovplyvniť, keďže sme konečným odberateľom celého výchovného procesu. Vieme však skonštatovať, že oproti Európe u nás študuje tieto odbory menej dám a navyše sa ich ešte menej potom snaží realizovať vo výskume.

Vo všeobecnosti si však myslím, že miera úspešnosti žien vo vede súvisí predovšetkým s tým, ako je celý systém nastavený. Koľko podpory je spoločnosť schopná ženám poskytnúť, keď sa realizujú vo vede, čo je časovo aj duševne náročná činnosť.

Vy ste ale jednou z tých, ktoré práve tie tvrdé vedy vyštudovali. Čo vo vás prebudilo záujem o fyziku?
Ťažko povedať, keďže si nespomínam, že by som chcela študovať niečo iné. Myslím, že asi najmä základný záujem o to, ako vlastne svet funguje – prečo je obloha modrá, prečo vzniká búrka, či ako fungujú autá. To boli otázky, ktoré ma neskôr priviedli k tomu, aby som šla študovať práve fyziku. Je pravda, že ma mohli nasmerovať aj k štúdiu iných vedných disciplín, no nakoniec som si vybrala túto.

Hovoríte, že ste sa počas svojho pôsobenia nestretli s výraznejšími rodovými stereotypmi. Nestalo sa vám ani, že by ste na fyzikálnych pracoviskách boli jediná žena v mužskom kolektíve?
Keď som začala pracovať na Fyzikálnom ústave SAV, bolo tam dosť dám, ktoré zastávali pomerne vysoké funkcie. Ústav bol v tomto zmysle mysľou otvorený, a myslím si, že mu to zostalo dodnes. Dnes pôsobím ako vedúca jedného z jeho oddelení a vždy sú tam aj príslušníčky nežnejšieho rodu. Musím povedať, že to má spravidla blahodarný vplyv na celý kolektív.

Myslíte si, že je potrebné podnecovať dievčatá k tomu, aby išli študovať vedu, alebo je tam dnes už dostatočný záujem?
Keď sa tak pozerám na Slovensko, povedala by som, že treba motivovať všetkých, keďže počet študentov vysokých škôl je pre tieto vedné odbory pomerne nízky. Pokiaľ sa budú matematika a fyzika na školách vyučovať v tak nízkom rozsahu, ako je tomu dnes, môžeme len snívať o tom, že bude ktokoľvek bez ohľadu na rodovú príslušnosť v masívnom počte študovať technické a prírodné vedy.

Systém je momentálne zle nastavený a pokiaľ s tým niečo neurobíme, tak nám už o chvíľu budú v týchto odboroch chýbať vzdelanci. Nejde pritom len o odborníkov, ktorí by pracovali na ústavoch, či vysokých školách, ale najmä o ľudí, ktorí sa uplatnia v mnohých oblastiach, lebo sú vytrénovaní logicky rozmýšľať, presne formulovať problémy a porozumieť textu. Je to teda problém spoločnosti ako takej, nie len jej ženskej časti.

Jedným z cieľov ocenenia Pre ženy vo vede je búranie bariér, ktoré by ženám bránili v dlhodobom výskume. O aké zábrany môže ísť?
Tento paradox skutočne existuje, čo môžeme vidieť na tom, že v čase štúdia alebo začiatkov kariéry je množstvo žien vyššie ako v prípade dlhodobej vedeckej kariéry, kde už to percento klesá. Čiastočne sa na tom môže podieľať aj stereotyp, podľa ktorého sa ženám prideľuje najväčší diel rodinných povinností. Keď som bola vo Francúzsku, alebo v Taliansku, tak som tam stretla oveľa viac profesoriek, ktoré na katedrách pôsobili už dlhé roky a teda nešlo o nový trend, či efekt. U nás to takto zjavne nefunguje, čo treba postupne odbúrať.

Ako môže tomuto odbúravaniu podľa vás pomôcť súťaž Pre ženy vo vede?
Dôležité je, že sa zviditeľnia pozitívne príklady. Môžeme totiž rozprávať čo chceme, ale najlepšie je ukázať úspešné príklady a dôkazy, že sa to dá. Motivujúcou pritom samozrejme môže byť aj finančná odmena. Navyše to trošku napomína mužskú časť populácie a upozorňuje ich na vedkyne, ktoré sú rovnako úspešné a schopné ako oni, a treba im preto tie prekážky, ktoré ich prirodzene sprevádzajú, pomôcť odstrániť.

Čo by ste chceli odkázať slovenským vedkyniam, alebo mladým ženám, ktoré sa zaujímajú o vedu a rozmýšľajú nad takýmto povolaním?
Chcela by som ich len povzbudiť, aby prípadné prekážky a neúspechy brali ako výzvu na zlepšenie a nie ako niečo, čo ich má odradiť. Niečo, ako žiarivá kariéra od momentu nástupu do zamestnania určite neexistuje a prekážky sa jednoducho objavia. Niektoré sa dajú prekonať ľahko, iné ťažšie, ale v konečnom dôsledku vždy stojí za to zabojovať a ísť ďalej.