Napriek snahám a pomerne vysokým investíciám do výskumu a inovácií za posledných 13 rokov sa inovačnú priepasť medzi krajinami nedarí znižovať.

Niektoré analýzy dokonca poukazujú na jej zväčšovanie.

Krajiny na chvoste

Problémom so zaostávaním čelia najmä nové členské krajiny EÚ. Ide o 13 štátov, ktoré sa stali členmi po roku 2004. Nejde pritom o homogénnu skupinu, ale o štáty s odlišnými historickými skúsenosťami a aj odlišnou cestou do EÚ.

Väčšinu z nich (okrem Cypru a Malty) spájajú rovnaké historické skúsenosti, keďže do roku 1990 boli súčasťou východného bloku. Všetky ale čelia rovnakému problému, a tým je zaostávanie za starými členskými krajinami.

Isté výnimky tvoria len Slovinsko a Estónsko. Slovinsko je pritom jedinou novou členskou krajinou, ktorá je v Innovation Union Scoreboard, čo je  slovenskom preklade Prehľad výsledkov inovácií v EÚ, medzi takzvanými silnými inovátormi, lenže aj to na poslednom mieste a za priemerom EÚ.

Na čele tohto rebríčka už tradične vedú severské krajiny a Nemecko.

Innovation Union Scoreboard 2016

Pri hodnotení inovačnej a výskumnej výkonnosti sa musíme vyhnúť tradičnej chybe, ktorá sa často opakuje a síce, že sa dávajú do protikladu krajiny EÚ15 a EÚ13, ako by išlo o dve rovnocenné zoskupenia. Len pre porovnanie, v prvej skupine pôsobí 86,9% a v druhej 13,1% všetkých výskumníkov v EÚ.

Ak by sme porovnali investície do výskumu, tak by bol tento rozdiel ešte markantnejšie v prospech starých členských krajín, keďže ich podiel tvorí až 95,5% celkových investícií v EÚ.

Čo však stojí za dôvodmi, prečo prakticky všetky nové členské krajiny zaostávajú za EÚ15 a aké sú možné riešenia? Prečo sa od roku 2004 inovačná priepasť medzi krajinami neznižuje, a to napriek obrovským investíciám do obnovy infraštruktúry, ale v miere zapojenia do Horizontu 2020 sa naopak ešte zvyšuje?

Dôvody sú štyri: investície do výskumu a inovácií, efektivita národných výskumných a inovačných systémov, uzatvorené siete a odliv mozgov.

Investície do výskumu a inovácií

Ako už bolo uvedené vyššie, väčšina nových členských krajín značne zaostáva vo výške investícií do výskumu a inovácií oproti európskemu priemeru a fatálne oproti cieľom EÚ. Opäť iba Slovinsko investovalo do vedy viac finančných prostriedkov ako je priemer EÚ (2,08% HDP). To má zjavný dopad nielen na kvalitu výskumu a jeho výstupy, ale aj na možnosti zamestnať špičkových vedcov.

Investície súvisia práve tak s prostredím, ktoré môžu výskumné inštitúcie svojim zamestnancom poskytnúť, ako aj s celkovým nastavením pro inovačnej kultúry v krajine.

V nových členských krajinách zaostávame najmä z hľadiska financovania výskumu zo strany priemyslu. Faktom tiež je, že v mnohých prípadoch je podpora výskumu a inovácií skôr deklaratívna, ako reálna. Vo väčšine nových členských krajín sa za posledné obdobie investície do výskumu a inovácií zvýšili.

Problémom je však ich štruktúra, keďže veľkú časť tvoria financie zo štrukturálnych fondov EÚ. Na Slovensku napríklad stúpli v roku 2015 investície do výskumu na 1,18% HDP, z čoho je podiel štátu až 0,85%. Investície z podnikateľského sektora ostali prakticky nezmenené.

Musíme byť efektívnejší a reformovať

Ruka v ruke s nedostatočným financovaním idú neefektívne národné systémy podpory výskumu a inovácií. Toto je problém, ktorý je zdôrazňovaný zo strany výskumných inštitúcií z EÚ15 a najmä zo strany EK. Naposledy v rámci Európskeho semestra 2017.

Národné systémy často nedokážu efektívne a nestranne podporovať najlepších výskumníkov a výskumné tímy. Chýba tiež lepšia podpora spolupráce medzi akademickým sektorom a podnikateľmi.

Nízka úroveň investícií sa odzrkadľuje v slabších výstupoch a jednoznačnom zaostávaní v počte a kvalite publikácií a patentov. Slovensko je na 23. mieste medzi krajinami EÚ v podiele publikácií v 10% tých najcitovanejších (5,5% oproti 10,5% v EÚ), pričom za posledných 9 rokov neprišlo k signifikantnejším zmenám.

Podľa EK musíme pre zlepšenie nášho postavenia zlepšiť riadenie výskumných a inovačných politík, keďže sú menej efektívne, ako v ostatných európskych krajinách. Druhou výzvou, ktorá pred nami stojí, je zavádzanie a urýchlenie reforiem v oblasti riadenia výskumu a inovácií.

Naši výskumníci sa nevedia „predať“

Nedostatkom, ktorému musia výskumníci z nových členských krajín čeliť, je uzavretosť sietí a projektových konzorcií. V mnohých prípadoch inštitúcie v rámcových programoch spolupracujú desiatky rokov a nemajú dôvod k sebe púšťať nových, častokrát neoverených partnerov.

Na tento jav poukázal aj výsledok prieskumu, ktorý bol určený pre koordinátorov projektov vo výzvach v oblasti IKT v FP7. Podľa prieskumu si koordinátori vyberali 49% svojho výskumného tímu na základe predchádzajúcej spolupráce a ďalších 27% členov tímu na odporúčanie iných partnerov v konzorciu. Niekedy ide o istú formu predsudkov, alebo podceňovania výskumníkov z EÚ13.

Na druhej strane je faktom, že naši výskumníci sa nedokážu dostatočne „predať“, chýbajú im kontakty na excelentných pracoviskách, alebo publikujú v menej kvalitných časopisoch.

Výskumným inštitúciám chýbajú aj jasne zadefinované stratégie a ich rozvoj v medzinárodnom prostredí. Podľa predsedu Asociácie holandských univerzít Karla Dittricha majú ich univerzity problém nájsť v EÚ13 partnerov, ktorí postupujú podľa jasnej stratégie.

Únik mozgov

Únik mozgov predstavuje jeden z hlavných problémov, ktorým univerzity a výskumné inštitúcie z krajín EÚ13 čelia a je tiež jedným z hlavných dôvodov nášho zaostávania. Výskumníci idú za lepšími podmienkami, čo nemusí hneď znamenať vyššie platy, ale napríklad prácu v kvalitnom tíme, dobrú infraštruktúru a možnosť rastu.

Mobilita je však jednou zo základných súčastí života vedcov. Samotná mobilita tak nie je problémom, problémom je jej smerovanie. V súčasnosti totiž výskumníci putujú hlavne z východu na západ a z juhu na sever.

Únik mozgov veľmi silno súvisí práve s atraktívnosťou a efektívnosťou národných výskumných a inovačných systémov a faktom ostáva, že tie naše nedokážu konkurovať nemeckým, holandských či nordickým. Naše systémy sú stále uzatvorené či kvôli jazykovým bariéram alebo spôsobu financovania, a to podstatne sťažuje príchod vedcov zo zahraničia.

S únikom mozgov úzko súvisí aj systém odmeňovania výskumníkov v Horizonte 2020, ktorý nedostatočne motivuje a odmeňuje najmä akademických výskumníkov. To znižuje zapojenie univerzít a výskumných inštitúcií z krajín EÚ13 a zvyšuje snahu vedcov presunúť sa do zahraničia.

Jeden príklad za všetky. V prípade, ak by vedec pôsobiaci v Bratislave získal prestížny ERC grant, tak by musel mať rovnaký plat ako predtým, a teda by si ho nemohol zvýšiť len kvôli grantu. Tieto granty sú však prenosné. Ak by teda chcel mať vyššiu mzdu, stačilo by mu len zobrať grant, dohodnúť sa s niektorou inštitúciou v šesťdesiat kilometrov vzdialenej Viedni a jeho plat by sa podstatne zvýšil.

Aké sú možné riešenia?

Odpovede na tieto výzvy a problémy hľadali účastníci konferencie Spreading Excellence and Crossing the Innovation Divide, ktorá sa konala počas slovenského predsedníctva v Bruseli. V prvom rade musíme zdôrazniť, že do riešenia je potrebné zapojiť všetkých aktérov – Európsku komisiu, národné vlády a výskumné inštitúcie.

Krajiny EÚ13 by mali pristúpiť k reforme svojich výskumných a inovačných systémov s cieľom podstatne ich otvoriť a zefektívniť. Mali by účinnejšie podporovať budovanie výskumných kapacít (výskumné infraštruktúry, investície do ľudského kapitálu), a to najmä zo štrukturálnych fondov.

Je tiež potrebné v spolupráci s EK zlepšiť synergie medzi Horizontom 2020 a štrukturálnymi fondami. Jedným príkladom môže byť lepšie využívanie Seal of Excellence. Čiže financovanie tých projektov, ktoré v Horizonte 2020 prešli hodnotením, ale neboli podporené kvôli nedostatku finančných prostriedkov.

Kľúčom by malo byť nastavenie systému tak, aby dostatočne odmeňoval excelentných a svetovo uznávaných výskumníkov na úkor tých priemerných. S týmto súvisí aj podstatné zvýšenie investícií do výskumu a inovácií.

Vlády hrajú kľúčovú úlohu v zvyšovaní participácie krajiny v európskom výskumnom priestore. Čoraz viac nástrojov tiež predstavujú spoločné iniciatívy komisie a národných štátov. Väčšie zapojenie do nich by prinieslo aj väčšie možnosti a príležitosti pre výskumníkov. Štáty by mali vytvoriť komplexnú podporu účasti ich výskumných inštitúcií v Horizonte 2020.

Zasiahnuť musia Komisia, univerzity aj inštitúcie

Pokračovať v zjednodušovaní rámcových programov, zlepšiť systém refundácií, a najmä platov výskumníkov zapojených do projektov Horizontu 2020 musí byť jednou z úloh Európskej komisie. V spolupráci s národnými vládami by mala pristúpiť k podpore aktivít zameraných na mobilitu výskumníkov.

Komisia by mohla tiež razantnejšie vstupovať do hodnotenia národných systémov a príprave odporúčaní pre národné vlády, ale aj vyžadovať plnenie ich záväzkov. Zároveň by im však mala poskytnúť dostatočnú podporu a pomoc pri ich reformách.

Nezastupiteľnú úlohu hrajú aj výskumné inštitúcie a univerzity. Tie by mali podstatne zvýšiť svoju aktivitu v európskom výskumnom priestore, zlepšiť svoju prezentáciu a marketing smerom k partnerom a viac sa zapájať do európskych sietí a iniciatív.

Mali by tiež pristúpiť k inštitucionálnym reformám, ktoré by zvýšili ich efektívnosť v rozhodovaní a zlepšili spoluprácu so zahraničnými partnermi, ale aj s priemyslom. Univerzity a výskumné inštitúcie sa musia stať atraktívnymi miestami pre výskumníkov zo zahraničia, ako aj mladých vedcov.

Jasná stratégia ich rozvoja a zamerania je nevyhnutným predpokladom úspechu. Zároveň je dôležité využívať všetky možnosti, ktoré im poskytuje Horizont 2020. Slovensko má napríklad 2,35 krát menej účastí pri podaných projektových žiadostiach ako Slovinsko s 2,6 krát menším počtom obyvateľov.

Toto je len niekoľko príkladov opatrení, ktoré boli identifikované ako potrebné riešenia. Lepšie zapojenie krajín EÚ13 si vyžaduje zapojenie a príspevok všetkých aktérov. Prvoradé je však prestať s prehadzovaním si tejto problematiky na ose Európska komisia – členské štáty – výskumné inštitúcie a začať urýchlene riešiť situáciu, v ktorej sa v súčasnosti európsky výskum nachádza.