Vedci odhalili migračné správanie žralokov
—Monitoring pohybu jedenástich žralokov dlhoplutvých odhalil, že zvyknú plávať do vzdialenejších vôd, aby sa po niekoľkých mesiacoch vracali „domov“.
Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, StormyDog
Žralok dlhoplutvý patrí do kategórie ohrozených druhov. Ak uvažujeme len o západnom Atlantiku, tak je dokonca v kritickom ohrození. Zároveň ide aj o jedného z najmenej prebádaného živočícha, keďže sa väčšinu svojho života zdržiava ďaleko od brehu.
Rozoznať sa dá podľa dlhých plutiev s bielymi škvrnami, kvôli ktorým je aj lovený. Polievka zo žraločích plutiev je delikatesou v čínskej kultúre.
Darí sa mu však v okolí Bahám, kde začiatkom 90. rokov zakázali ich komerčný lov. Pre Bahamy je žralok dlhoplutvý dôležitý. Štúdie napríklad poukazujú na to, že miestny ekosystém je z časti od nich závislý a prínos majú aj pre ekonomiku, keďže potápanie so žralokmi sa tu stalo veľmi populárnou adrenalínovou aktivitou.
Vedci sa rozhodli zmonitorovať ich pohyb. Vybrali 11 jedincov, ktorí sa zdržiavali v bahamských vodách. Monitorovanie trvalo celkovo 245 dní.
Žralokom pripevnili špeciálne štítky, ktoré zaznamenávali ich polohu, hĺbku a teplotu. Po skončení monitorovania sa samé odpojili a zaznamenané dáta vyslali do satelitov.
Vrátili sa
Zistenia ukázali, že niektorí jedinci odplávali až do vzdialenosti 2 000 kilometrov, ale vždy sa po niekoľkých mesiacoch vrátili do bahamských vôd. Iba traja z ôsmich po celý čas neopustili bahamské vody.
Pre vedcov ide vôbec o prvý dôkaz o migrácii a následnom návrate tohto druhu. Problém však, že pri takýchto výletoch sa dostávajú do vôd, ktoré patria iným krajinám a nie sú tak chránené od lovu. Vedci preto vyzývajú na medzinárodný postup pri ich ochrane.
„Ak chceme naďalej vidieť tieto zvieratá v našich oceánoch, rybárske štáty musia spolupracovať na ich ochrane,“ povedal Demian Chapman z Univerzity Stony Brook a dodal, že prijímanie nových opatrení sa musí koordinovať na medzinárodnej úrovni.
Komentáre