Rok 2010 vyhlásila OSN za Medzinárodný rok biodiverzity. Chcela tak zlepšiť informovanosť a verejné povedomie o význame biologickej rozmanitosti pre udržateľnosť života na našej planéte.

Ochrana biodiverzity sa stala jednou z priorít nielen medzinárodnej environmentálnej politiky, ale aj medzinárodného vedeckého spoločenstva.

Do týchto iniciatív chcel prispieť aj projekt slovenských vedcov, ktorý v súčasnosti skúma biodiverzitu riečnych koridorov tropických pralesov vo Venezuele a Ekvádore.  

Projekt odštartoval v máji 2011 za finančnej podpory Agentúry na podporu výskumu a vývoja a trvať by mal do jesene budúceho roka. Odvtedy stihli vedci absolvovať už dva mesačné pobyty v Južnej Amerike a preskúmať vyše 60 lokalít.  

Cieľom je „analýza vplyvu antropogénnych zásahov, najmä nepremysleného odlesňovania na tieto biotopy a návrh vhodných opatrení, ktoré povedú k zachovaniu druhového bohatstva na Zemi,“ hovorí doktor Fedor Čiampor z Ústavu Zoológie Slovenskej akadémie vied.

Okrem Ústavu Zoológie sa na projekte podieľa aj Katedra biológie a všeobecnej ekológie z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene.

Skúsený tím

Na otázku prečo práve Latinská Amerika, Čiampor odpovedá, že jeho tím má bohaté výskumné skúsenosti z rôznych oblastí sveta, pričom niektorí majú tiež viacročné skúsenosti s výskumom fauny vodných bezstavovcov vo Venezuele. To vytvára dobrú východiskovú pozíciu pre takýto projekt.

Nie je to však jediný dôvod. „Vodné bezstavovce potokov a riek Južnej Ameriky sú zatiaľ veľmi málo preskúmané. Predstavujú tak veľmi vhodný objekt výskumu s potenciálom objavenia nových druhov a tiež sú veľmi citlivé na negatívne zmeny v tropických oblastiach spôsobené ľudskou činnosťou,“ tvrdí.

Riešiteľský kolektív zahŕňa odborníkov nielen so skúsenosťami s výskumom tropických ekosystémov, ale aj s analýzou faunistických, ekologických a molekulárnych dát. Tím potom dopĺňajú aj mladí vedeckí pracovníci a medzinárodní experti.

Pomáha aj DNA

„Získaný materiál určujeme pomocou dostupnej literatúry, dokumentujeme a identifikujeme potenciálne nové druhy alebo aj vyššie taxóny. V rámci týchto aktivít využívame aj molekulárne dáta získané analýzou DNA,“ hovorí Čiampor.

Okrem toho vedci nainštalovali v 18-tich lokalitách teplotné snímače (loggery), vďaka ktorým chcú neskôr analyzovať a porovnávať teplotný režim zachovalých biotopov a tých, ktoré boli odlesnené. Zároveň odobrali vzorky vody pre analýzu fyzikálno-chemických parametrov, či vzorky organickej hmoty a nárastov rias.

„Všetky tieto údaje budeme hodnotiť tak, aby sme presne definovali zmeny spôsobené ľudskou činnosťou a aby sme mohli v závere projektu navrhnúť optimálne riešenia pre ohľaduplnejší manažment,“ uviedol Čiampor.

Nové druhy chrobákov

Napriek tomu, že do skončenia projektu ešte ostáva viac ako rok, vedci sa už teraz môžu pochváliť bohatými výsledkami. Svedčí o tom aj 12 karentovaných publikácií, kapitola v zahraničnej monografii, či viacero príspevkov na zahraničných a domácich konferenciách.

Vedci sa momentálne pokúšajú vytvoriť na základe zozbieraných materiálov podrobný a presný obraz o stave fauny potokov a riek v tropických oblastiach Venezuely a Ekvádora. Výsledok by mal priniesť nové faunistické údaje a tiež ekologické dáta.

Niektoré z predbežných výsledkov popisuje Čiampor na príklade vodných chrobákov, ktorým sa sám venuje. „Doteraz bolo z územia Venezuely známych 56 druhov zo 17-tich rodov patriacich do čeľade Elmidae. Analýzou materiálu, ktorý sme odobrali v rámci projektu sme zatiaľ identifikovali 27 rodov a vyše 60 druhov“.

„Podarilo sa nám objaviť minimálne 4 nové rody a množstvo úplne nových druhov tejto čeľade,“ vysvetľuje.

Podobné objavy sa podarili aj u iných živočíšnych skupín. Niektoré už v publikáciách popísali, iné zatiaľ len spracovávajú.

„Nové údaje o faune potokov a riek tropických oblasti, získané realizáciou projektu sú teda nesmierne bohaté a cenné. S ich pomocou sa nám snáď podarí prispieť k ochrane celosvetovej biodiverzity čo je prvoradým cieľom nášho projektu,“ uzatvára Čiampor.