Zdravie ľudí vždy do veľkej miery záviselo od potravy, ktorú konzumovali. Doteraz vedci získavali dôkazy o tom, ako sa ľudia stravovali nepriamo - z historických prameňov. Nové možnosti im ponúka genetika.

Skupina vedcov skúmala na vzorkách DNA zo zubného kameňa stravovacie návyky ľudí za obdobie posledných 7 500 rokov a vplyv týchto návykov na rôzne choroby. DNA získali z archeologických nálezov. Konkrétne išlo o 34 chrupov, ktoré patri obyvateľom severnej Európy od čias zberačov a lovcov až po súčasnosť.

„Dáva nám to úplne nový pohľad na to, ako ľudia žili a zomierali v minulosti. Ak poznáme genetickú históriu chorôb, ktorými dnes trpíme, pomáha nám to lepšie im porozumieť a dokonca ich liečiť,“ vysvetľuje profesor Keith Dobney.

Výskum ukázal významné zmeny v evolúcii štruktúry našej ústnej baktérie. Za tieto zmeny môže najmä nástup poľnohospodárstva a neskôr manufaktúrneho spracovávania potravín v čase priemyselnej revolúcie.  

„Zloženie ústnej baktérie sa výrazne zmenilo po prechode poľnohospodárstva a znova asi pred 150 rokmi,“ hovorí profesor Alan Cooper.
Podľa neho ide o vôbec prvý záznam, ktorý mapuje evolúciu baktérie za obdobie 7 500 rokov.

Vedci tvrdia, že zmeny v konzumácii potravy mali veľký dopad na naše zdravie. Ako príklad uvádzajú múku a cukor, ktorých konzumácia prispela k rozšíreniu zubných kazov, cukrovky, či srdcových problémov.

Prejavilo sa to na štruktúre ústnej baktérie, ktorá je dnes menej diverzifikovaná v porovnaní s minulosťou.

Medzinárodný tím viedli vedci z Univerzity v Adelaide spolu s Abedreenskou univerzitou a Sangerovym inštitútom v Cambridge. Výsledky boli publikované v časopise Nature Genetics.

Výskum dokazuje aj to, že genetická analýza sa nemusí vzťahovať len na nové vzorky, čo otvára novú oblasť výskumu.