Inštitút edukológie a sociálnej práce vznikol v roku 2005.

Organizačnú štruktúru inštitútu tvorí Katedra sociálnej práce.

Členovia inštitútu sa vo svojej vedeckej činnosti dlhodobo zameriavajú najmä na rozvíjanie teoretických základov sociálnej práce a na uplatňovanie výsledkov výskumu vo vyučovacom procese a spoločenskej praxi. Sústreďujú sa najmä na tieto otázky: teória sociálneho rozvoja a sociálnej práce, vzdelávanie v sociálnej práci, sociálna patológia, metodika sociálnej terapie, politika zamestnanosti, teória a metodika ovplyvňovania aktivity a života nezamestnaných, rómskeho etnika, zdravotne postihnutých a závislých jedincov a skupín, sociálna gerontológia, sociálne služby, dobrovoľníctvo v sociálnych službách a i. V posledných rokoch sa výskum sústreďuje najmä na problematiku rozvoja ľudského potenciálu, profesionalizácie v oblasti sociálnej práce, na kvalitu života, na analýzu sociálnych problémov súčasnej doby, na problematiku sociálnej práce v sociálnom štáte, na posúdenie životnej situácie klienta – diagnostiku, na individuálnu sociálnu prácu, na komunitné plánovanie, na sociálny manažment a marketing, na klinickú, integrovanú a školskú sociálnu prácu, na socioterapiu – v kontextoch Gestalt terapie, relaxačno-symbolickej terapie, terapie Alfreda Adlera a Virginie Satirovej, na medzigeneračné vzťahy, na problematiku rovnosti rodových príležitostí, na rodové štúdie.

Súčasťou výskumnej činnosti je aj riešenie vedeckých projektov ako Maskulinity a femininity vo feminizovaných odborech.