Európska komisia 10. novembra 2015 zriadila nový zbor expertov, ktorí jej budú poskytovať vedecké poradenstvo pri tvorbe politík. Ako to už pri Európskej komisii býva, dala mu veľmi neatraktívny názov – Vedecký poradenský mechanizmus (Scientific Advice Mechanism). Celý proces jeho kreovania trval viac ako rok.

Diel prvý: Anne Glover

Všetko sa začalo v roku 2009, keď nastúpila druhá Barrosova komisia, ktorá sa zaviazala posilniť vedecké poradenstvo pri tvorbe európskych politík. Po vzore niektorých európskych krajín sa tiež rozhodla vytvoriť post hlavného vedeckého poradcu (Chief Scientific Advisor – CSA). Potom sa dva roky nič nedialo, až bola v novembri 2011 do tejto pozície vymenovaná Anne Glover, biologička, ktorá predtým pôsobila ako vedecký poradca v Škótsku.

Od začiatku svojho pôsobenia sa musela vyrovnať s nedostatočnými zdrojmi a s agendou, ktorá sa prelínala s ostatými súčasťami Európskej komisie. Najmä so Spoločným výskumným centrom (JRC), ktorého úlohou je okrem iného, tiež vedecká podpora pri tvorbe politík.

Ďalším problém bolo, že Anne Glover nebola vedeckou poradkyňou Európske komisie ako takej, ale jej predsedu Manuela Barrosa. S tým sa za dobu svojej pôsobnosti stretla len niekoľkokrát. Počas svojho pôsobenia sa snažila vytvoriť systém CSA v každom členskom štáte, čo sa jej však podarilo len z časti.

Jedným z ďalších problémov, ktorému musela od začiatku svojho pôsobenia čeliť, bol tiež silný odpor environmentálnych neziskových organizácií. Tie rozhorčila svojím rozhovorom pre Euractiv, v ktorom spochybnila vedecký základ škodlivosti GMO potravín. To vyvrcholilo v polovici roku 2014 priam surrealistickou vojnou listov, ktoré zasielali jej odporcovia a podporovatelia novému predsedovi EK, Jean-Claudovi Junckerovi.

Napriek jej osobnej snahe posunúť vedecké poradenstvo pre tvorbu politík vpred, zlyhala najmä kvôli nedostatku alokovaných zdrojov, slabej podpore až nezáujmu zo strany čelných predstaviteľov EK a nedostatočnému ukotveniu CSA v rámci štruktúr Komisie.

Sama sa s veľmi malým tímom troch ľudí nedokázala naplno presadiť, tak, aby poskytovala poradenstvo v rôznych vedeckých oblastiach. Len pre ilustráciu, tím CSA vo Veľkej Británii tvorí 60 pracovníkov. V tomto kontexte bol spôsob ukončenia jej pôsobenia ako CSA príznačný. E-mailom.

Sama Ann Glover svoje trojročné pôsobenie na tejto pozícií po opustení funkcie v článku pre The Guardian zhodnotila ako „veľmi užitočné, ale obsahujúce prvky dona Quijota, Kafku a Márquezovho Maconda“.

Diel druhý: nový systém

Vzhľadom na tlak zo strany výskumných organizácií nemohla Komisia na systém externého vedeckého poradenstva úplne rezignovať. Pravdou je, že systém jedného CSA reflektoval skôr prax fungujúcu vo Veľkej Británii a niektoré členské štát, ako napríklad Nemecko či Francúzsko, s ním veľmi spokojné neboli.

Jean-Claude Juncker preto v novembri 2014 poveril komisára zodpovedného za výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa, aby celý systém prebudoval. Ten namiesto jedného vedeckého poradcu navrhol vytvorenie skupinu expertov na vysokej úrovni s adekvátnou personálnou a finančnou podporou.

V máji 2015 tak mohol na tlačovej konferencii predseda Komisie oznámiť, že hlavného vedeckého poradcu nahrádzajú skupinou siedmych expertov na vysokej úrovni, ktorých bude zo strany Komisie podporovať sekretariát zložený z dvadsiatich piatich ľudí. Daní experti pritom budú o svojej činnosti informovať priamo komisára Moedasa.

Nový systém je nastavený tak, že sa každý komisár, ktorý chce vedecké poradenstvo, bude môcť obrátiť na skupinu na vysokej úrovni. Tá môže pri riešení problémov získavať vstupy aj z národných akadémií. Komisia na tento účel už alokovala 6 miliónov eur. V súčasnosti nie je úplne jasné, ako bude celý systém presne fungovať, či bude môcť SAM reagovať len na žiadosti zo strany členov Európskej komisie, alebo bude môcť proaktívne iniciovať vlastné návrhy.

Diel tretí: sedem statočných

Nový systém bol v hrubých obrysoch známy už po uvedenej tlačovej konferencii. Ostávalo len počkať, ktorí siedmi špičkoví vedci budú tí vyvolení a začnú novú éru vedeckého poradenstva pre EK. Toto čakanie trvalo takmer pol roka. Európska komisia vytvorila najskôr identifikačnú komisiu, ktorá následne vyberala zo 162 nominovaných expertov.

Výsledný zoznam bol zverejnený 10. novembra 2015 a je potrebné zdôrazniť, že výber členov panelu na vysokej úrovni sa stretol so všeobecným súhlasom vo vedeckej komunite. Nemožno si však nevšimnúť, že pri ich výbere použila Komisia všetky svoje formálne aj neformálne politiky.

Tri zo siedmich členov sú ženy (rovnosť pohlaví), zastúpenie majú tri najväčšie krajiny – Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko, jedného zástupcu majú severské krajiny (Dánsko), jedného Holandsko, jedného nové členské krajiny (najväčšie Poľsko) a jedna zástupkyňa je z Portugalska, odkiaľ pochádza aj komisár Carlos Moedas.

Z hľadiska skúseností majú dvaja od 40 do 50 rokov, traja od 50 do 60 rokov a dvaja nad 65 rokov. Medzi členmi sú napríklad súčasný prezident CERNu, držiteľ Fieldsovej medaily za matematiku a viacero držiteľov ERC grantov.

Zoznam všetkých členov SAM:
• Janusz Bujnicki, Varšava, Poľsko, medicína
• Pearl Dykstra, Rotterdam, Holandsko, sociológia
• Elvira Fortunato, Lisabon, Portugalsko, nanotechnológie
• Rolf-Dieter Heuer, CERN, Nemecko, fyzika
• Julia Slingo, Exeter, Veľká Británia, klimatológia
• Cédric Villani, Paríž, Francúzsko, matematika
• Henrik C. Wegener, Kodaň, Dánsko, potravinová bezpečnosť

Členovia panelu na vysokej úrovni nebudú zamestnancami EK, ako to bolo pri Anne Glove. Všetci zostávajú na svojich pracovných pozíciách vo výskumných inštitúciách a svoje funkcie budú vykonávať na čiastkový úväzok. Mali by sa pravidelne stretávať v Bruseli, štyri až šesť krát ročne. Prvé stretnutie je naplánované na január 2016.

Veľkou výzvou bude správne ukotvenie SAM v celom procese fungovania Komisie, ako aj nastavenie spolupráce s jednotlivými zložkami, s ktorými sa môže ich portfólio prekrývať, ako napríklad s generálnym riaditeľstvom pre Výskum a inovácie alebo s JRC. Najmä úlohou JRC je pritom poskytovať vedecké poradenstvo pre EK, na čo iné zložky Komisie často krát zabúdajú a objednávajú si externé analýzy.

Dôležité bude tiež efektívne nastavenie spolupráce s národnými akadémiami. Hlavnou výzvou však zostáva to, aby sa vedecké poznatky stali hlavným základom pri tvorbe európskych politík. Otázkou je, do akej miery budú európski politici ochotní opierať sa pri tvorbe politík o vedecké poznatky.