Nové nitrianske centrum pomôže zavedeniu bioplastov do praxe

Frédérique Hazéová

Biodegradovateľné plasty už na Slovensku nie sú novinkou, no ich rozvoj stále pokračuje a presúva sa aj do priemyselnej sféry. Slovenská technická univerzita, na ktorej pôde vznikol jeden zo spôsobov ich výroby, nedávno slávnostne otvorila nové Centrum aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov.

Nové nitrianske centrum pomôže zavedeniu bioplastov do praxe

Nové centrum je už plne v prevádzke. Foto: STU

Centrum aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov STU otvorila v Nitre na Krškanskej ceste 21. Záujemcovia o služby centra sa môžu obrátiť na profesora Pavla Alexyho, z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Centrum vzniklo 18. júna 2015 ako výsledok spolupráce akademickej a komerčnej sféry na Slovensku. Hlavným iniciátorom bola Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, pričom kúpu prístrojov finančne podporila ASFEU - Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ.

Centrum vďaka prístrojovému vybaveniu predstavuje špičkové pracovisko v oblasti technológií spracovania plastov. Zameriavať sa bude najmä na výskum a vývoj nových polymérnych materiálov, ako aj prenos získaných poznatkov a technológií z laboratórií do praxe.

Plasty do kompostu

V súčasnosti sa vedci spolu s podnikmi snažia nájsť možnosti praktického využitia bioplastov. Za ich vývojom stojí na Slovensku Pavel Alexy, ktorý sa biodegradovateľným materiálom venuje už viac ako dvadsať rokov. Vďaka tomuto vynálezu bol tiež ocenený titulom Technológ roka 2012.

Podstatnou vlastnosťou bioplastov je ich rozložiteľnosť, ako aj to, že sú vyrábané z obnoviteľných zdrojov. Ich základnými zložkami sú kyselina polymliečna a polyhydroxybutyrát, ku ktorým sa pridáva zmäkčovadlo a ďalšie pomocné prísady.

Napriek zložitosti ich názvov ide o pomerne dostupné látky. Kyselina polymliečna sa vyrába fermentáciou a následnou polymerizáciou škrobu, ktorý môže pochádzať zo zemiakov, z ryže či z kukurice.

Polyhydroxybutyrát je zase polymér, ktorý baktérie produkujú ako svoju energetickú zásobu. „Funguje to ako u človeka, ktorý produkuje tuky, keď má nadbytok potravy. Baktérie syntetizujú tieto polyméry z cukrov, čiže im musíte dodávať napríklad fruktózou alebo laktózou,“ vysvetlil Pavel Alexy v rozhovore pre Science.sk.

bioplasty stu
Bioplasty sú od tých „pravých“ na nerozoznanie. Foto: STU

Súčasť ekologického kolobehu

Bioplasty pri svojom rozklade neprodukujú žiadne skleníkové plyny, práve naopak. V komposte sa rozložia na biomasu, vodu a oxid uhličitý, látky dôležité pre produkciu rastlín, z ktorých môžeme získavať škrob na výrobu ďalšej kyseliny polymliečnej.

Plasty teda svojím rozkladom prispievajú k tvorbe látok nevyhnutných pre ich existenciu, čo pôsobí ako isté čiastočné perpetuum mobile.

O technológiu biodegradovateľných plastov má záujem nielen akademická sféra a verejnosť, ale aj komerčné firmy. „V spolupráci s podnikateľskou sférou v centre testujeme využitie nového plastu vo väčších objemoch v poloprevádzkovej výrobe. Aktuálne overujeme využitie bioplastov pri 3D tlači v zdravotníctve, ale aj ako obalov na potraviny, lieky, fľaše či iné produkty,“ vysvetľuje Alexy.

Výskum aj poradenstvo

Okrem výskumu ekologických riešení polymérnych výrobkov z bioplastov bude centrum poskytovať aj technické a odborné služby či poradenstvo pre spracovateľov plastov.

Centrum bude k dispozícií aj výskumným a vývojovým organizáciám, ktorým môže uľahčiť zapojenie sa do národných a medzinárodných projektov v danej oblasti. V neposlednom rade bude slúžiť aj na vzdelávanie odborníkov z oblasti technológie spracovania polymérov.

---------------------------------------------------------------------------------------------------

Ak sa chcete o bioplastoch dozvedieť viac, môžete si prečítať naše rozhovory s Pavlom Alexym tu alebo tu.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia