Začleňujú sa digitálne technológie do galérií a múzeí už dlhšie, alebo sú v tomto prostredí novinkou?
V širšom zmysle boli technológie súčasťou práce v galériách a múzeách už dávnejšie. Či už vo forme evidencie, ako napríklad lístkové katalógy pre bádateľov, označovania – štítkov s informáciami o dielach pre návštevníkov, alebo v podobe dokumentácie, čiže fotografovania diel.

V 90. rokoch minulého storočia začali byť niektoré z týchto analógových technológií nahrádzané digitálnymi, ktoré na ne prirodzene nadviazali. Naplno sa tento trend rozvinul za posledných dvadsať rokov, aj keď múzeá a galérie ako tradičné inštitúcie, kam vplyvy „vonkajšieho” sveta prenikajú pomalšie, absorbovali tento trend obozretne.

Do akého štádia to teda od spomínaných 90. rokov dospelo a je ich využívanie aj snahou priblížiť sa k mladým ľuďom?
Dnes už sú digitálna fotografia, online katalógy a metadáta v digitálnej podobe samozrejmosťou. Veľa digitálnych technológií funguje na pozadí a pre návštevníkov nie sú ani viditeľné. Ale ak hovoríme o „zdieľaní“ umenia na sociálnych sieťach, vývoji aplikácií a iných projektoch, tak tam je snaha priblížiť sa mladšej generácii jedným z motívov.

Aké rôzne technológie využíva SNG?
Aktuálne sú to najmä technológie určené na digitalizáciu výtvarných diel – veľkoformátové skenery pre bezkontaktné snímanie diel, či stredoformátové digitálne zrkadlovky pre fotenie 3D objektov. Pre spracovanie digitálnych snímok používame viaceré nástroje určené na ich konverziu, uloženie, archiváciu, popis, či zverejnenie na internete.

Niektoré z týchto technológií vyvíjame my sami, v rámci platformy lab.SNG. Jednou z nich je napríklad online katalóg Web umenia, kde si môžu návštevníci vyhľadávať a detailne prezerať diela z viacerých slovenských galérií.

Zapájate do prehliadok v galérii aj mobilné aplikácie?
Prvá mobilná aplikácia, ktorú sme vytvorili bol Soundwalk Strážky, audiosprievodca pre Kaštieľ Strážky, ktorý má Slovenská národná galéria v správe. Namiesto existujúcich riešení sme sa rozhodli pre vývoj vlastnej aplikácie a zvolili sme tiež menej tradičný formát.

Namiesto výkladu faktov a histórie sme sa rozhodli poskytnúť návštevníkom kaštieľa príbehy, ktoré rozprávajú o živote obyvateľov kaštieľa – barónky Czóbelovej a maliara Ladislava Mednyánszkeho. Rovnakú aplikáciu sme nedávno použili pre výstavu Stano Filko – Poézia o priestore – Kozme. Zdrojový kód oboch aplikácií je k dispozícii aj pre ďalšie múzeá a galérie, ktoré si ich môžu upraviť pre vlastné projekty.

Znamená pre vás digitalizácia aj to, že si ľudia budú môcť zbierky prezrieť z pohodlia domova, alebo je toto hranica, za ktorú galérie nechcú ísť?
Návšteva galérie a prezeranie si zdigitalizovaných diel mimo jej priestor je niečo, čo sa navzájom nevylučuje, ale dopĺňa. Na webe môžete nájsť dielo alebo kolekciu, ktoré vás prinútia navštíviť galériu, kde sú práve vystavené. To platí aj naopak. Diela, ktoré vás zaujali na výstave, môžete ďalej skúmať na webe, alebo objavovať podobné diela a súvislosti medzi nimi.

SNG má veľmi zaujímavý projekt s názvom Hackathon. Mohli by ste nám ho bližšie priblížiť?
Art Data Hackathon pripravuje SNG v termíne od 7. do 8. októbra 2016. Počas dvadsiatich štyroch hodín budú kreatívne tímy pracovať na inovatívnych projektoch spájajúcich umenie, softvér a technológie. Ide o pokračovanie prvého ročníka, ktorý sa uskutočnil už pred dvoma rokmi. Pozývame naň web developerov, dizajnérov, UX špecialistov, tvorcov zvuku, filmov či hier, ale aj nesúťažiace obecenstvo, čiže fanúšikov umenia a technológií.

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu Umenie, zbierky a dáta bez hraníc, ktorý odštartovala SNG ako prijímateľgrantu EHP v júni 2016 spolu s nórskym Národným múzeom umenia Nasjonalmuseet.

Môže využívanie digitálnych technológií v múzeách a galériách pomáhať aj zrakovo postihnutým?
Môže, napríklad modelmi sôch vytlačenými na 3D tlačiarňach, ktoré by mohli dotykom vnímať aj zrakovo postihnutí. V tomto smere zatiaľ nemáme rozpracované projekty, ale je to jeden z možných smerov výskumu.