Na Zemi existujú rozsiahle oblasti s trvalo zamrznutou pôdou. Veľké plochy sú napríklad na Sibíri. Tieto miesta sú však časovanou bombou, pretože skrývajú gigatony skleníkových plynov oxidu uhličitého a metánu.

Globálne otepľovanie by ich mohlo uvoľniť. Medzinárodný tím vedcov zistil, že by sa tak mohlo stať už pri teplote o 1,5° C vyššej ako je súčasná.

Vedci na to prišli pri skúmaní stalaktitov a stalagmitov v sibírskych jaskyniach. Tie vznikajú vtedy, keď tekutá voda z dažďa alebo snehu kvapká do jaskýň. Na základe toho dokážu vedci určiť, ako sa v minulosti menili podmienky trvalo zamrznutej pôdy.

Záznamy naznačujú, že k podobnému globálnemu otepľovaniu, akým je to dnešné, došlo pred 400 000 rokmi. Vtedy sa začala pri teplote o 1,5° C vyššej ako je súčasná, rozmŕzať pôda.

Práve pri takej teplote totiž začali rásť stalaktity. Vedci varujú, že práve toto by mohla byť rozhodujúca teplota aj dnes.

„Keďže trvalo zmrznutá pôda pokrýva 24 % povrchu severnej pologule, väčšie rozmŕzanie môže zasiahnuť široké oblasti a uvolniť gigatony uhlíku,“ vysvetľuje doktor Anton Vaks z Oxfordskej univerzity.

Topenie týchto oblastí by mohol mať negatívny dopad na miestne ekosystémy, životné prostredie, ale aj na vybudovanú infraštruktúru.

Správa bola publikovaná v časopise Science Express. Expedíciu viedla Univerzita v Oxforde.