Štátny geologický ústav Dionýza Štúra rieši už tretí rok projekt, v ktorom vedci skúmajú vplyv geológie životného prostredia na zdravotný stav Slovákov.

Rôznorodosť geologickej stavby Slovenska totiž vplýva či už negatívne alebo pozitívne aj na ľudské zdravie.

Doterajšie výskumy naznačovali, že sedimentárne a karbonatické horniny vyžarujú také chemické prvky, ktoré pôsobia priaznivo na ľudské zdravie. Naopak najmä silikátové horniny (vulkanity, granitoidy a kryštalické bridlice) tieto prvky nemajú, čo má zase negatívny účinok na zdravie.

Vysvetľovalo by to skutočnosť, že na Slovensku sa vyskytujú oblasti s podstatne nižšou priemernou dĺžkou života a 2-5 krát častejšími výskytmi kardiovaskulárnych a onkologických ochorení v porovnaní so slovenským priemerom. Projekt by nám mal povedať viac.

Škodlivé vulkanity

Vedci vykonali viac ako 20-tisíc chemických analýz pre podzemné vody a výše 10-tisíc pre pôdy. Zdravotný stav obyvateľstva zohľadnili za desaťročné obdobie. Geologické prostredie Slovenska zase rozdelili do ôsmich celkov: paleozoikum, kryštalinikum, karbonatické mezozoikum, flyšový paleogén, vulkanity, neogén a kvartér.

„Ako najnepriaznivejšie geologické prostredie pre zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republiky bolo jednoznačne zdokumentované horninové prostredie neogénnych vulkanitov (andezity a bazalty) a ako najpriaznivejšie geologické prostredie bolo zdokumentované horninové prostredie paleogénu (pieskovce, bridlice, ílovce),“ uviedli docent Stanislav Rapant, doktorka Katarína Fajčíková a Veronika Cvečková v príspevku na konferencii „Životné podmienky a zdravie“.

Neogénne vulkanity nájdeme na strednom, južnom a východnom Slovensku (Štiavnica, Kremnica, Javorie, Poľana, Krupinská planina, Pohronský

Inovec, Vtáčnik, Šurany, Kráľová, Gabčíkovo, Rusovce, Železnícke predhorie, Cerová vrchovina, okolie Tisovca, Slanské vrchy, Vihorlatské vrchy, Zemplínske vrchy a okolie Kráľovského Chlmca).

Najvýznamnejšie sa rozdiely prejavili v prípade mozgových porážok a mŕtvic, porúch tráviaceho systému a obehového systému a zhubných nádorov.

Rozdiely podľa vedcov súvisia s nedostatkom vápniku a horčíku v podzemných pitných vodách neogénnych vulkanitov. Ich podiel je tu až o polovicu nižší ako v podzemných vodách paleogénnych sedimentov.

Celkovo teda na zdravotný stav pôsobia nepriaznivo silikátové horninové prostredia - kryštalinikum (najmä granity, migmatity a ruly), paleozoikum (metasedimenty, metavulkanity) a vulkanity (andezity, čadiče). Naopak pre zdravie ľudí sú priaznivejšie karbonatické prostredia.

Toxické prvky zdravie neovplyvňujú

Vedci zároveň skúmali kontamináciu potenciálne toxickými prvkami (arzén, síra, olovo, ortuť, meď a pod.) v historických banských oblastiach, ktoré sú s ňou spájané. Išlo o Slovenské Rudohorie, Stredoslovenské neovulkanity a oblasť Hornej Nitry.

Napokon sa však žiadne väčšie rozdiely medzi kontaminovanými a nekontaminovanými oblasťami prekvapujúco nepotvrdili.

„Zvýšené obsahy potenciálne toxických kovov zrejme majú oveľa menší vplyv na zdravie ľudí ako sa doposiaľ vo všeobecnosti označuje,“ zhodujú sa vedci.

Vysvetľujú si to tak, že len malá časť rizikových prvkov sa dostane do potravinového reťazca a ľudský organizmus si navyše postupne vybudoval voči nim imunitu.