Aké dôvody viedli NASA k zostrojeniu pilotovanej vesmírnej lode Orion?
Po poslednom lete amerického raketoplánu programu Space Shuttle zostali Spojené štáty americké bez vlastného prostriedku, ktorý by dokázal dopraviť ľudí na nízku orbitu Zeme, čiže na miesta kde sa nachádza aj medzinárodná vesmírna stanica ISS. 

Rovnako narastá záujem, či už americký, ale aj medzinárodný, o pokračovanie pilotovaných letov k Mesiacu, prípadne k Marsu. NASA taktiež viac-menej „hľadala“ ďalší krok, ktorým by sa mala jej pilotovaná kozmonautika zaoberať. Je preto logickým vyústenie zohľadnenia všetkých týchto požiadaviek.

V čom je Orion tak výnimočná?
Orion je viacúčelovým prostriedkom, ktorý poslúži tak pri pilotovaných letoch na nízku orbitu k ISS ako zásobovacia loď v tzv. “cargo“ konfigurácii, ale aj na pilotované misie k Mesiacu, asteroidu a neskôr aj k Marsu.

Let k Marsu je však vzdialeným cieľom, nakoľko je ešte nevyhnutné vyriešiť príliš veľa „neznámych“. Výnimočnosť tejto lode teda spočíva hlavne v tom, že bude použitá na spomínané pilotované lety k Mesiacu a k iným telesám Slnečnej sústavy.

Čo ju okrem týchto faktorov ešte odlišuje od predchádzajúcich „vesmírnych korábov“?
Primárna koncepcia čiastočne vychádza priamo z lodí Apollo. Pri jej konštrukcii sú však samozrejme použité technológie a poznatky získané za dlhé obdobie raketoplánov a tiež poznatky z medzinárodnej scény.

Loď Orion je však rádovo lacnejšia ako boli americké raketoplány. Celkové plány misií lode Orion sú už zahrnuté v plánovaných amerických federálnych rozpočtoch, kdežto raketoplány si neustále vyžadovali ďalšie a ďalšie výdavky a technicky neumožňovali uskutočnenie misií, ktoré budú realizovateľné s loďou Orion.

Čo presne sa NASA snažila zistiť testovacím letom Orionu?
Prvý testovací let mal preveriť všetky primárne systémy lode Orion. NASA postupne preverila všetky dôležité systémy zaisťujúce bezpečnosť posádky, prebehli testy celej avioniky (systémové vybavenie Orionu, ktoré umožňuje jeho let, pozn. red.), ako aj systémov pre meranie vzdialenosti a výšky pri finálnej fáze. 

Orion letel na orbitu, ktorá je vo výške 5800 km nad Zemou. Pre porovnanie, medzinárodná vesmírna stanica ISS je na orbite vo výške približne 420 km. Prebehol tiež test manévru vstupu do atmosféry Zeme, kde sú podmienky rovnaké ako pri návrate lode Orion z tzv. lunárnej orbity – rýchlosť 32 tisíc km/h pri horných vrstvách atmosféry.

Okrem toho sa odohralo aj testovanie pri najvyššej možnej teplote, ktorá vznikne pri vstupe do atmosféry z takejto orbity, čo je 2200 °C. Počas celého letu sa diaľkovou kontrolou testovali oddeľovacie systémy, ktoré umožňujú bezpečný manéver oddelenia nepotrebných častí kozmickej lode.

Tento let je prvou misiou s takýmito parametrami po 40 rokoch. Naposledy to boli práve lode programu Apollo, ktoré niečo podobné dokázali. Opäť teda stojíme na prahu novej etapy dejín ľudstva.

Prečo budú astronauti najprv pristávať na asteroidoch medzi Zemou a Marsom a až neskôr na samotnej planéte?
Asteroidy sú vo svojej podstate dôležitými hráčmi v existencii života na Zemi. Nárazom do Zeme by mohli spôsobiť zánik života na nej, no na druhej strane tiež môžu byť nositeľmi prvkov, ktoré mohli život na Zem priniesť. Aj preto je ich výskum veľmi dôležitý.

Pristátie na asteroide bude uskutočnené na orbite Mesiaca. Malý asteroid s priemerom cca 7 m bude najprv „pritiahnutý“ na lunárnu orbitu, kde následne dôjde k priblíženiu pilotovanej lode a k prieskumu asteroidu astronautmi.

Keď budú astronauti najskôr pristávať na asteroide, splnia sa tým hneď dva ciele – spomínaný príspevok k výskumu asteroidov, ale aj technologický test – či a hlavne akými postupmi sú takéto misie realizovateľné. Aj prvému pristátiu na Mesiaci predchádzal programy Mercury a Gemini.

Pri tak dôležitej a riskantnej misii ako je pilotovaný let k Marsu, je dôležité stopercentné preverenie všetkých postupov a techniky.

NASA plánuje vyslať prvých astronautov k Marsu v tridsiatych rokoch nášho storočia.
Zdroj infografiky: NASA

Doteraz sa často hovorilo, že ľudská misia na Mars je zatiaľ do istej miery nedosiahnuteľná, keďže by bola finančne nesmierne náročná. Čo sa zmenilo? Je naozaj reálne, aby sa astronauti o nejakých dvadsať rokov dostali na Mars ?
Samozrejme, financie a najmä personálne zdroje sú v takomto projekte najdôležitejším faktorom. Nejde však len o peniaze. Samotné pristátie na Marse možno na prvý pohľad vyzerá ako jednoduchá záležitosť, veľa ľudí si určite predstaví klasické pristátie ako na Zemi, no opak je pravdou. 

Mars je veľmi špecifický, najmä čo sa týka kozmonautiky. Pre porovnanie – pri pristátí na Mesiaci je potrebné použiť modul minimálne s technológiou, akú mal modul v programe Apollo, čiže postupné klesanie k povrchu, zbrzďovanie raketovými motormi na malú, nazvime ju „pádovú“ rýchlosť. Tá pri jemnom pribrzďovaní spôsobila jemné dosadnutie na povrch Mesiaca.

Mesiac nemá atmosféru ako Zem, takže nebolo potrebné použitie padákových systémov, ani komplikovaný vstup do samotnej atmosféry. Mars však nie je ani ako Zem, ani ako Mesiac. Má síce atmosféru, tá však nie je ani len trochu taká hustá ako atmosféra Zeme.

Vzduch na Marse je pri povrchu asi taký hustý, ako je vzduch na Zemi vo výške 36 a viac kilometrov. Okrem toho má atmosféra Marsu len nepatrnú hrúbku atmosféry Zeme.

Čo to konkrétne znamená napríklad pre spomínané pristávanie?
Použitie padákových systémov je v takomto prostredí možné len pri veľmi limitovanej hmotnosti pristávajúceho objektu. Aj preto pristávala napríklad Curiosity na Marse najprv pomocou padákov, ktoré boli následne odhodené, po čom bol použitý raketový zbrzďovací systém s takzvaným „žeriavom“.

Curiosity má však hmotnosť malého auta. Pilotovaná loď má hmotnosť 27 ton, čiže takýto postup tu realizovateľný nie je. Nehovoriac o potrebných podporných systémoch a o obrovskej zásobe potravín, vody a iného materiálu.

Pristátie na Marse je síce finančne náročné, ale dôležitejšie sú v tomto prípade ľudské kapacity a mozgy – je potrebné vyriešiť otázky ako pristávanie na povrchu a podobne. Samotná misia je však v horizonte 20 rokov v prípade vynaloženia medzinárodného úsilia určite realizovateľná. Minimálne let k Marsu bez pristátia áno.

Aký je vlastne prínos skúmania tejto planéty okrem obohatenia poznania? Prečo by tomu mala laická verejnosť pripisovať väčší význam?
Pokiaľ sa ľudstvo nebude pozerať dopredu, tak je odsúdené na stagnáciu a postupný úpadok. Mars je terestriálnou planétou, rovnako ako Zem. Je vo viacerých ohľadoch Zemi dosť podobný a podľa všetkých doterajších zistení, poskytoval pravdepodobne v ďalekej minulosti podmienky na život.

Otázkou zostáva, čo spôsobilo jeho vývoj v taký svet, akým je dnes. Aj na Zemi sa rozširujú púštne oblasti, aj naša klíma sa otepľuje. Dovolím si tvrdiť, že ľudstvo síce svojím priemyslom znečisťuje životné prostredie, no klimatické zmeny v takomto rozsahu, ako je to pri Zemi, sú pravdepodobne prirodzené.

Technický vývoj ľudstva v každej jeho fáze umožňoval určitý postup v skúmaní, v hľadaní nových riešení a možností. V minulosti technika umožnila stavať veľké lode a objavovať oceány a iné kontinenty. Na dlhé obdobie to umožnilo existenciu ľudstva.

A teraz smerujeme do hĺbok vesmíru...
Stojíme pred rovnakým krokom, musíme sa pohnúť ďalej a najlepšie spoločným úsilím. Let k Marsu bude len jeho začiatkom. Preverí našu technickú pripravenosť a určite nás posunie vpred. Vývoj a samotné vyhliadky ľudstva vo všetkých smeroch sa v prípade úspešnosti takejto misie začnú radikálne meniť.

Je prirodzené, že kozmonautika sa vyvíja najmä pod vedením veľkých kozmických agentúr. Prinesie to však rozvoj a všeobecný rozmach úplne všetkých odvetví, keďže všetky ľudské činnosti sú na seba úzko naviazané.

------------------------------------------------------------------------------------------------------
Viete si predstaviť ako ďaleko je to na Mars? Ak nie, tak nakuknite sem: distancetomars.com