Aká vesmírne aktivity má Slovensko v súčasnosti?

Má ich prekvapujúco veľa. Nie len že máme na Slovenku viaceré ústavy Slovenskej akadémie vied a univerzity, ktoré sa podieľajú na projektoch výskumu vesmíru (v tomto smere asi najviac vyniká Ústav experimentálnej fyziky v Košiciach, ktorý vyvinul niekoľko desiatok prístrojov umiestnených na zahraničných vesmírnych sondách), ale aj niekoľko súkromných firiem dodávajúcich riešenia do kozmických projektov. Svoje miesto majú však aj odborné záujmové združenia, akým je aj naša organizácia, vyvíjajúca napríklad stratosférické balóny, či prvú slovenskú družicu skCube.

Vesmírny výskum je často kritizovaný pre jeho finančnú náročnosť, pričom si ľudia kladú otázku „Načo nám to je?“. Má výskum vesmíru a jeho výstupy dopad aj na bežný život?

Toto je veľmi častá otázka a odpoveď je opäť prekvapujúca: výsledky výskumu vesmíru sa veľmi často premietajú do bežného života ľudí. Tak napríklad satelitná navigácia – dnes má veľa ľudí v aute, či telefóne prijímač GPS. Telekomunikačné a meteorologické družice robia ľudstvu tiež veľkú službu. Ľudia sa takisto stále viac zaujímajú o klimatické zmeny, kde družicové snímanie Zeme hrá nenahraditeľnú úlohu.

Mojimi obľúbenými príkladmi sú však solárne panely, pôvodne využívané predovšetkým pre napájanie družíc, hlásiče požiaru vyvinuté pre automatické hasenie na kozmických lodiach, či bezdrôtové vŕtačky, ktoré boli potrebné pre odobratie vzoriek mesačnej horniny. To všetko sú príklady technológií vyvinutých pre výskum vesmíru, avšak s masívnym uplatnením aj v bežnom živote.

Čo sú najpravdepodobnejšie prekážky vstupu Slovenska Európskej vesmírnej agentúry, ktorá je nazývaná aj „európskej NASA“ a v ktorej sú takmer všetky Európske krajiny?

Spolupráca s ESA predpokladá záväzok slovenskej vlády investovať do kozmických projektov finančné prostriedky vo výške niekoľkých miliónov Eur. To sa môže v krízovom období zdať ako problém. Avšak dlhé roky politici naprieč politickým spektrom tvrdia, že na Slovensku treba vybudovať tzv. vedomostnú ekonomiku, založenú na exporte výrobkov z vysokou pridanou hodnotou. A tvrdíme, že spolupráca s ESA je cestou, ako takúto ekonomiku vybudovať, pretože štátne peniaze budú využité pre financovanie high-tech projektov v oblasti vývoja špičkových kozmických prístrojov a vedeckých objavov na svetovej úrovni. Potenciál pre zmysluplné a efektívne využitie týchto prostriedkov má SR značný – nielen vďaka skúsenostiam ešte z čias socialistického programu INTERKOSMOS, či letu prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu, ale aj vďaka pretrvávajúcim projektom slovenských inštitúcií a firiem na zahraničných kozmických projektoch.

Aké výhody by priniesol slovenskej vede vstup Slovenska do ESA?

Predovšetkým chcem zdôrazniť, že hlavným zmyslom vstupu SR do ESA je rozvoj a pozdvihnutie slovenského hospodárstva, kedže naše firmy sa budú môcť v rámci ESA účastniť výskumných a vývojových projektov v dramaticky sa rozvíjajúcom vesmírnom sektore. Vesmír sa totiž stal samostatným hospodárskym sektorom, podobne ako letectvo či zbrojárstvo, s ktorými aj úzko súvisí.

Avšak je pravda, že veľká časť činnosti ESA je zameraná aj na čisto vedecké objavy – či už v elementárnej fyzike, astrofyzike, planetológií, kozmológii a ďalších disciplínach. ESA, v ktorých sa sústredia finančné prostriedky viacerých európskych štátov, pritom v týchto disciplínach prináša pravidelne prelomové svetové výsledky. Participovať na takomto výsledku je pre každého vedca dôležitým kariérnym míľnikom – ako by vyhral majstrovstvá sveta. A na Slovensku máme - napriek dlhoročnej veľmi nízkej podpore zo strany štátu - ešte stále množstvo kvalitných vedeckých pracovníkov, ktorí majú európskej a svetovej vede čo ponúknuť.

Dá sa ESA porovnať s NASA, respektíve má ambíciu a šancu vyrovnať sa jej?

Činnosť každej organizácie je do značnej miery ovplyvnená jej rozpočtom. ESA disponuje ročne s približne 4 miliardovým rozpočtom, prostriedky NASA sú asi štvornásobné. Napriek tomuto nepomeru má však ESA niektoré kompetencie na vyššej úrovni, než NASA: napríklad tzv. „space operations“, teda riadenie letov kozmických telies. Tiež má strategickejšie umiestnený kozmodróm, ktorý sa nachádza bližšie pri rovníku, než tie americké.

Dôležité však je, že niektoré vesmírne projekty sú tak finančne, organizačne alebo technicky náročné, že pre ich realizáciu potrebuje NASA partnerov, čo je popri ruskej a japonskej agentúre práve ESA.

Ako je na tom kozmicky výskum na Slovensku v porovnaní so zvyškom Európy? Má šancu presadiť sa?

Podpora vedy a výskumu je na Slovensku dlhé desaťročia v žalostnom stave. Vo financovaní sme na chvoste Európy. Vo výskume – a nie len kozmickom – nás nepredbiehajú len krajiny ako Česká republika, Poľsko, či Maďarsko, ale aj napríklad Rumunsko. No i napriek tomuto neutešenému stavu dokážu naši vedci stále prichádzať s objavmi, ktoré sú zaujímavé z európskeho či svetového hľadiska. Ak sa podpora výskumu, vrátane toho vesmírneho, vďaka vstupu SR do ESA zlepší, nepochybujem o tom, že sa výsledky v krátkej dobe dostavia.

Už niekoľko rokov sa snažíte popularizovať kozmonautiku na Slovensku. Máte pocit, že sa skeptický pohľad na investície do kozmického výskumu verejnosti mení?

Určite áno. Pomaly ale iste sa verejná mienka na výskum vesmíru v SR mení. Zmysel vstupu SR do ESA sme už, nazdávam sa, obhájili - argumenty sú jednoducho nepriestrelné. Ak pre nič iné, tak už preto, že do výskumu vesmíru investujú všetci naši susedia, ako aj viaceré africké štáty. Ignorovať vesmír znamená ignorovať budúcnosť, a to je cesta do pekla.

A hoci bol vesmír pre ľudí do istej miery príťažlivý od nepamäti, konečne ho aj u nás na Slovensku vnímame ako niečo „na dosah“, a nie „ako z inej planéty“, ak si môžem pomôcť týmto prirovnaním.

Čo je však dôležitejšie, vesmír sa stal konečne zaujímavým aj pre slovenskú komerčnú sféru. Tento rok evidujeme dokonca nevídaný boom reklamnej činnosti naviazanej na space tematiku – rôzne kampane na deodoranty „pre chlapov hrdinských ako kozmonauti“, kozmicky spoľahlivých telefónnych operátorov, bryndzové halušky v stratosfére a podobne – trochu úsmevným, avšak neodškriepiteľným spôsobom to poukazuje na fakt, že vesmír je pre Slovákov konečne zaujímavým snom, a nie len uletenou fantazmagóriou pre miliardárov.

Ako aktivitu SOSA uvádzate na svojej stránke aj pomoc pri zavádzaní výučby kozmonautiky na stredných a vysokých školách, vyučuje sa už kozmonautika na nejakej slovenskej strednej škole?

Pomáhali sme so zavedením tohto predmetu na prvej a zatiaľ jedinej škole, ktorá ho vyučuje – gymnázium v Sučanoch. Záujem o zavedenie predmetu sme však zaregistrovali aj z ďalších škôl, najmä v Košiciach a v Bratislave.

Vyučovanie predmetu plánujeme ďalej zlepšovať a zvyšovať jeho atraktivitu, napríklad zavedením praktických ukážok na simulátore kozmických letov. Sme presvedčení, že pútavo podaný problém z praxe dokáže žiakov namotivovať aj k štúdiu menej populárnych predmetov, ako matematika, fyzika či rôzne technické smery.

SOSA vyslala do vesmíru už dva stratosférické balóny JULA1 a JULA2, aký význam to malo pre vedu a čo vyniesli na hranicu vesmíru?

Hoci naša organizácia nie je primárne zameraná na vedeckú činnosť, pomáhali sme napríklad s testovaním nových polovodičových súčiastok z dielne SAV v extrémnom prostredí stratosféry. Avšak hlavným prínosom bolo, že sme sa na tomto projekte veľa naučili, overili si na vlastnom zariadení parametre horných vrstiev atmosféry a v konečnom dôsledku sme sa pripravili na oveľa ambicióznejší projekt stavby prvej slovenskej družice.

Balóny boli pomenované po zosnulom hercovi Julovi Satinskom prečo ste si vybrali práve jeho?

Jednoducho pre to, lebo tohto herca máme v SOSA radi. Nijako dlho sme o tomto mene nediskutovali, niekto to navrhol a okamžite s tým všetci súhlasili.

Váš člen si pred dvomi rokmi vyskúšal parabolický „Zero G“ let. Čo takémuto letu predchádza a ako prebieha?

Samotnému letu predchádza dôkladná lekárska prehliadka, pretože kandidát musí byť schopný znášať zvýšené preťaženie takmer 2g, čo spôsobuje najmä záťaž kardiovaskulárneho systému, sťažuje to dýchanie a motoriku.

Pred samotným letom Vás na krátkom brífingu oboznámia o spôsobe, akým sa lietadlo bude pohybovať a o spôsobe, akým sa máte v lietadle pohybovať vy. Predovšetkým musíte dať pozor na to, aby ste sa včas pripravili na pokles gravitácie a najmä na prudký návrat do normálu, ktorý je sprevádzaný náhlym pádom, pri ktorom hrozí zranenie.

Pri samotnom lete absolvuje lietadlo niekoľko parabolických 90-sekundových skokov. Prvých 30 sekúnd lietadlo prudko stúpa pri preťažení 2 g. Ďalšiu polminútu klesá voľným pádom takmer 3 kilometre po parabolickej trajektórii a vy zažívate pocit beztiaže. Manéver je ukončený prudkým vyrovnaním lietadla, čo opäť spôsobuje dvojnásobné preťaženie.

Zmyslom týchto letov nie je len poletovať si po kabíne, ale najmä uskutočňovať pokusy z fyziky, biológie, či elektroniky v podmienkach mikrogravitácie, avšak za oveľa nižšie náklady ako pri skutočnom lete do vesmíru.

SOSA pracuje aj na prvej slovenskej vesmírnej družici, ktorá by mala obiehať Zem. Ako ďaleko ste od jej dokončenia a čo je cieľom celého projektu?

Vzhľadom na to, že sa jedná o študentský projekt, je jeho cieľom najmä naučiť sa pracovať s kozmickými technológiami, vyvinúť a kompletne postaviť samostatnú družicu. Veríme, že projekt pozdvihne aj národnú hrdosť a motivuje ďalších študentov k štúdiu technických smerov a špeciálne kozmických technológií. Na palube družice však bude umiestnený aj vedecký experiment. Ešte nie je definitívne určený, ale veľa uvažujeme napríklad o snímaní ultrafialového žiarenia v atmosfére našej planéty.

Projekt je naplánovaný tak, aby bola družica koncom budúceho roka pripravená na vypustenie do vesmíru. Dátum samotného vynesenia na obežnú dráhu raketovým nosičom však záleží od výberu konkrétneho dopravcu. Vhodných kandidátov hľadáme medzi ruskými, americkými no najmä európskymi nosičmi, kde prichádza do úvahy napríklad najnovší prírastok do flotily ESA – raketa Vega.

Čo budete prezentovať na festivale vedy Noc výskumníkov?

Predovšetkým ciele a aktivity nášho združenia: stratosférický balón, družicu a prácu s mládežou. Minulý rok sme prezentovali aj funkčný model raketového motora, dúfame, že sa to podarí zopakovať aj tento rok.

Ak by ste mali možnosť cesty do vesmíru, trúfli by ste si na ňu?

Celkom určite. Musí to byť jednoducho neopísateľný pocit, vidieť pod sebou naraz polovicu Zemegule, lesy, púšte a oceány. Zažiť každých 90 minút bezoblačný západ a východ slnka a mnohokrát viac hviezd než za najtmavšej noci na Zemi za tú odvahu určite stojí.