Pomerne malým známym odborom v sociálnych vedách je tzv. prognózovanie. Ide o systematické úsilie zamerané na predvídanie budúcich udalostí alebo podmienok, či snahu o identifikovanie hlavných výziev budúcnosti. V roku 1989 vznikol pre tento účel Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied.

Dobrým príkladom toho, čo Prognostický ústav naozaj robí, je medzinárodný projekt Responder. Ten spája vedcov a tvorcov verejnej politiky s cieľom navrhnúť a presadiť riešenia pre vyšší ekonomický rast pri udržateľnej spotrebe.  

Práve toto sú v súčasnosti dve hlavné spoločenské paradigmy, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako nezlučiteľné. Na jednej strane stoja obhajcovia ekonomického rastu, ktorých tvorí väčšina ekonómov a politikov a na druhej strane zástancovia udržateľnej spotreby, čo sú zase najmä vedci, ktorí poukazujú na limity rastu, alebo rôzne spoločenské hnutia, obhajujúce ekologické ciele.

Projekt Responder má byť platformou pre spoločný dialóg oboch paradigiem. O tom, že ide o aktuálnu tému, svedčí aj fakt, že udržateľný ekonomický rast zdôrazňuje aj súčasná európska stratégia Európa 2020. Aj preto EÚ tento projekt financuje prostredníctvom siedmeho rámcového programu.

Žiadny nový výskum

Konzorcium projektu pozostáva z piatich univerzít, troch výskumných inštitúcií, vrátane Prognostického ústavu a dvoch ministerstiev. K jednotlivým aktivitám sú však pozývaní aj ďalší relevantní aktéri.  

Zaujímavé na projekte je, že v skutočnosti neprináša žiadne nové vedecké poznatky, pokiaľ ide o oblasť ekonomického rastu a udržateľnej spotreby. Zmyslom je vychádzať z existujúcich výskumov, ktoré sa majú sprostredkovať tvorcom verejných politík.

Pracovnou metódou projektu je tzv. diagram kauzálnych slučiek, alebo tiež systémová mapa. Prvý krokom tejto metódy sú rozhovory so zainteresovanými účastníkmi v snahe získať ich prvotné vnímanie problému. Potom nasledujú workshopy, na ktorých už relevantní aktéri

vytvárajú diagramy tak, že identifikujú hlavné premenné jednotlivých problémov a snažia sa hľadať medzi nimi kauzálne vzťahy. Napokon sa stanovia prieniky a možné budúce aktivity.  

Udržateľná spotreba je pomerne všeobecná a široká výskumná oblasť. Partneri konzorcia sa väčšinou venujú konkrétnejším témam udržateľnosti - spotrebe potravín, doprave, bývaniu, úsporám a dlhom domácností, alebo informačným a komunikačným technológiám.

Dlhodobé plánovanie

V Bratislave sa nedávno uskutočnil workshop zameraný na dopravu a mobilitu v mestách. 66 expertov zo 16 európskych štátov sa zhodli na tom, že kľúčové pre dopravu v mestách je vytvárať dlhodobé plány jej rozvoja.

„Dopravná infraštruktúra má isté horizonty v ktorých retrospektívne úpravy sú takmer nemožné“, vysvetľuje doktor Richard Filčák, ktorý je hlavným  riešiteľom projektu za Prognostický ústav.

„Preto v súvislosti s príchodom udržateľných mestských dopravných systémov je nanajvýš dôležité rozvíjať dlhodobé scenáre. Iba vtedy ak má mesto jasné ciele, bude dopravná infraštruktúra vyhovovať potrebám občanov a požiadavkám trvalo udržateľného rozvoja,“ dodal.

Budúca mestská doprava by sa mala tiež sústrediť na čisté technológie a inteligentnú infraštruktúru, čo znamená najmä rozvoj verejnej dopravy a chodníkov pre cyklistov a chodcov.

Zmena dopytu

Dôležitá je však aj zmena správania ľudí a s tým spojená zmena dopytu. Jedným z príkladov ako zmeniť správanie ľudí, je zmeniť cenu lístkov verejnej dopravy alebo konzistentnejšia internalizácia externých nákladov pre automobily.

„Je nevyhnutné, aby mestské politiky preskúmali možnosti dosiahnutia rôznych spôsobov dopravy, ktoré zlepšia výkony cestnej premávky. Existuje celá rada inšpiratívnych príkladov,“ povedal doktor Frieder Rubik z Inštitútu pre výskum ekologického hospodárenia v Heidelbergu.

„Napríklad nemecké mesto Munster dosiahlo, že viac ako 50 % podiel na doprave tvoria chodci a cyklisti. Iné európske mestá ako je Tallinn v Estónsku nedávno experimentovalo s verejnou dopravou zadarmo,“ uviedol úspešné príklady z praxe.