Mayská civilizácia zahŕňala oblasť dnešného južného Mexika, Guatemaly, Hondurasu, Salvadoru a Belize. Svoj vrchol dosiahla v rokoch 250 až 900. Mayovia boli výborní v astronómii, či v matematike a ako jediní v regióne používali slabičné písmo.

Mayské osídlia pripomínajú mestské štáty v Mezopotámii. Archeológov z celého sveta lákajú aj preto, že vplyv a moc Mayov nedosiahlo už žiadne iné mezoamerické etnikum.

Pre slovenskú archeológiu je preto veľkým úspechom expedícia Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI), ktorá má už šiesty rok možnosť bádať na mieste, ktoré bolo považované za kolísku tejto  civilizácie.

Ide o mesto Uaxactún, ktoré sa nachádza sa na severe Guatemaly a teraz je centrom expedície. Vedci paradoxne pôvodne žiadali o inú, menej významnú lokalitu.

Prieskumná plocha projektu SAHI zahŕňa celkovo takmer 3000 km² dažďového pralesa severovýchodného Peténu. Expedícia pozostáva z cca 25 akademických pracovníkov a špecialistov. Pomocný personál tvorí ďalších 50 až 100 ľudí, prevažne miestnych.

Vedci strávia každoročne v teréne dva až tri mesiace a zvyšok roka pracujú v laboratóriách, alebo dokumentovaním nálezov. Licenciu na výskum v Guatemale majú do roku 2015, ale dúfajú v jej predĺženie aspoň o tri roky.

Odkrývajú dejiny

Podľa odborníkov zo SAHI bolo mesto Uaxactún pôvodne hegemónom oblasti. Ich výskum odhalil množstvo luxusných rezidencií, rituálnych pyramíd, chrámov a sochárskych diel. Na základe týchto objavov postupne odkrývajú mayské dejiny.

Výskum prebieha aj v ďalších mayských mestách. Napríklad Tz´ibatnah by mohol poskytnúť kľúč k poznaniu dramatického zániku mayskej kultúry, respektíve tzv. mayského kolapsu. V tomto meste totiž našiel slovenský tím neporušené barikády, ktoré datuje do obdobia zániku. Barikády a nájdené projektily zbraní hovoria o vojne.

Najvýznamnejší objav sa však archeológom podaril len nedávno. Tvrdia, že objavili najstarší doteraz známy mayský nápis, ktorý pochádza z obdobia okolo prelomu nášho letopočtu. Informoval o tom denník Sme.

Nápis je vytesaný do kamennej stély a spočiatku unikol pozornosti archeológov.  „Bola to veľká náhoda. Najskôr to vyzeralo ako obyčajný kameň, ktorý sme vyhodili na kopu s ostatnou suťou. Až pri kontrole sme zistili, že to nie je iba kameň,“ popísal nález archeológ Peter Valent.

Neznáme hieroglyfy

Mayovia nazývali stélu lakam tuun (veľký kameň) a stavali ju väčšinou pri príležitosti nejakého výročia. Stély sú spravidla pomaľované a obtesané na všetkých stranách a obsahujú najmä nápisy a obrazy, informujúce o činoch a životných údajoch vládcov.

Na najnovšom objave je vytesaných osem hieroglyfických znakov v stĺpci pod sebou a zachovali sa na nich aj zvyšky červenej farby z pôvodnej polychromie. Vedci však zatiaľ netušia, čo nápis znamená. Domnievajú sa, že ide o nápis v rannej mayštine a zrejme ide o kombináciu písmen a číslic.

„Žiaľ, jeho forma je taká ranná a bez známych vzorov, že s jeho dešifrovaním budeme mať problémy. Sú tam určité podobnosti s nápismi na stenách v San Bartole, ktoré pochádzajú z toho istého obdobia a ktoré by mohli indikovať, že máme pred sebou kalendárny záznam. Číslovky ani znaky však nezodpovedajú tomu, čo Mayovia používali neskôr,“ uviedol vedúci archeologického týmu Milan Kováč.

Podľa predbežného datovania pochádza nápis z obdobia rokov 100 pred našim letopočtom až 150 nášho letopočtu, čo z neho robí unikát.

Science.sk/ČTK