Výskum v týchto lokalitách prebieha už pomerne dlho, v posledných rokoch pritom aj za výdatnej podpory Nemecka. Archeológovia uspeli tiež z projektom v agentúre VEGA, ktoré názov je „Opevnené sídliská zo staršej doby bronzovej na Slovensku - centrá produkcie, distribúcie, výmeny, kultu a sídla spoločenskej elity?“. Trvať má do roku 2015.

Lokality Rybník, Santovka a Vráble sa nachádzajú vo východnej časti juhozápadného Slovenska medzi riekami Hron, Ipeľ a Žitava.   

Podľa Jozefa Bátoru, vedúceho Katedry archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, sa práve tu stretávalo viacero kultúrnych oblastí.

Lokalitu v Rybníku našli náhodne. Archeológovia robili iný výskum v blízkej lokalite a náhodou našli črepy v krtincoch.

Osada bola opevnená po celom obvode valom a to napriek tomu, že z troch strán bola prirodzene chránená strmými svalmi.

Zanikla požiarom, čo paradoxne v súčasnosti pomohlo archeológom. „Čím väčšia tragédia v minulosti, tým väčšie šťastie pre nás,“ priznáva Bátora.

Obety plastikových zvierat

V interiéroch domov sa našli početné zlomky keramiky a výnimočne aj celé nádoby. Taktiež tu napríklad našli hrkálku, ktorá hrká doteraz.

Archeológovia dokážu na základe týchto artefaktov určiť kultúru a datovať tak osídlenie. Každá kultúra mala totiž svoju špecifickú keramiku.

Unikátom v rámci strednej Európy je, že v každom obydlí sa našla aspoň jedna hlinená plastika zvierat (svine domáce, diviaky). Tieto plastiky boli zámerne polámané. Podľa Bátoru slúžili na symbolické obetovanie zvierat, keďže na živých zvieratách boli príliš závislí. Obetné náboženské rituály sa vykonávali na jar.

Archeológovia vedia tiež z artefaktov preukázať kontakty s okolitými kultúrami, veľakrát vzdialenými aj tisíce kilometrov.

To je aj príklad Santovky a dvoch predmetov z parohoviny. Jedným je objímka valcovitého typu z jelenieho parohu, bohato zdobená rytým ornamentom. Druhým píšťalka, v ktorej sa zachoval kostený jazýček a na povrchu je zdobená rytým tzv. „mykénskym“ špirálovitým ornamentom.

Oba nálezy sú dokladom, že vtedajší ľudia mali kultúrne kontakty so Stredozemím, čím sa stali celoeurópskym unikátom.
V Santovke sa našli tiež napríklad lebky zvierat, ktoré mali vtedajší obyvatelia zavesené na dverách, čo plnilo symbolickú obrannú funkciu.  

Osobitnú pozornosť si zasluhuje objekt, ktorého jedna časť bola zahĺbená do travertínového podložia a je tak unikátnym dokladom pravekých kamenárskych prác.

Obrovské sídlisko

V dobe bronzovej začíname vidieť v osídlení určitý systém, čo možno považovať za znak mesta, vysvetľuje Bátora.

Hádam najvýznamnejšou zo spomenutých je lokalita vo Vrábloch. Archeológovia tu našli obrovské sídlisko, ktoré mohlo mať až 170 domov a okolo 1 000 obyvateľov. To je na tú dobu vysoké číslo, charakteristické už pre mesto.

Dôvodom takejto vysokej aglomerácie bolo, že išlo o oblasť s úrodnou pôdou, kde sa zlievalo do rieky Žitava päť potokov. Osadníci mali tiež k dispozícii bohaté ložiská cínu, z ktorého sa vyrábal bronz. Ďalším dôvodom je, že sa nachádza v hraničnej oblasti, kde sa stretávali viaceré kultúry.

Bolo preukázané, že mesto udržiavalo kontakty s kultúrami, vzdialenými tisíce kilometrov. Napokon bolo zničené požiarom.

Zaujímavosťou je aj to, že práve tu sa mohol neskôr nachádzať tábor, v ktorom prezimoval Marcus Aurelius so svojím vojskom, v počte odhadom okolo 10 000 vojakov.

Výskum týchto lokalít presahuje archeológiu a ide tak o multidisciplinárny výskum. Doňho sú zahrnutí odborníci z rôznych prírodovedných odborov, ako zoológovia, antropológovia, geológovia, palynológovia, archeobotanici, alebo montánni archeológovia.

Výsledkom by mali byť zistenia napríklad o zdravotnom stave populácie v staršej dobe bronzovej, druhu a spôsobu získavania obživy obyvateľstva, alebo tiež miera vplyvu činnosti človeka na životné prostredie a spôsob zabezpečovania nerastných surovín pre potreby každodenného života.