Vedci zistili, že DNA spájaná s ľuďmi takzvanej jamovej kultúry sa často vyskytovala aj na území dnešného severného Nemecka.

Príslušníci jamovej kultúry žili zhruba pred štyrmi až piatimi tisícmi rokov v stepných oblastiach severne od Čierneho mora a Aralského jazera. Títo ľudia boli pochovávaní pod mohylami do jám posypaných okrovou farbou.

Toto prenikanie DNA ukazuje „masívnu migráciu do srdca Európy z jej východnej periférie“, konštatovali vedci pod vedením Davida Reicha z Harvardskej lekárskej fakulty.

Veľké sťahovanie v dobe kamennej pravdepodobne neovplyvnilo iba našu DNA, ale aj našu reč. Vedci si myslia, že ich poznatky by mohli zasiahnuť do debaty o pôvode indoeurópskych jazykov, ktoré tvoria základ moderných jazykov, ako sú angličtina, nemčina a ruština.

Lingvisti pritom dlho debatujú o tom, či indoeurópske jazyky prišli do Európy s farmármi migrujúcimi z Blízkeho východu, alebo s inou skupinou, ako sú práve ľudia patriaci do jamovej kultúry.

„Naše výsledky predkladajú presvedčivý argument, že step je prinajmenšom zdrojom niektorých indoeurópskych jazykov v Európe," tvrdia autori štúdie.

ČTK