Ide predovšetkým o nástroje z pazúrika a nespracovanú kamennú surovinu. Pazúrik bol vtedy pravdepodobne niečo ako „exportný hit“. Podľa archeológa Alexandera Binsteinera bol „oceľou doby kamennej“ a vyrábalo sa z neho všetko, čo slúžilo na rezanie alebo prepichovanie.

Scenár takéhoto pravekého „obchodu“ nie je známy – obchodníci buď mohli tovar doviezť priamo k zákazníkom, alebo sa mohli zísť napríklad na polceste na akomsi „trhu“. Prípadne skupiny z Rakúska podnikali cesty za surovinou do oblasti Nemecka. K riečnej doprave sa zrejme používali člny vydlabané z jedného kusu dreva.

Vydanie štúdie k tejto problematike sa podľa Binsteinera plánuje na nadchádzajúci rok. V Bavorsku boli v praveku tri veľké oblasti – Arnhofen, Baiersdorf a Flintsbach – odkiaľ sa stovky rokov „vyvážali“ pazúriky do Horného Rakúska. Táto bavorská kultúra sa podľa agentúry APA vyznačovala chovom zvierat, pričom jej nositeľov jednoznačne identifikuje ich keramika, ktorú zdobili typické vzory a ornamenty.

Vďaka analýze nájdených artefaktov sa dajú sledovať cesty od ťažby suroviny, až po dodanie konečnému užívateľovi.
Experti chcú nájdené artefakty a výrobný odpad z kamennej industrie podrobiť ešte dôkladnejšiemu porovnaniu, a doložiť tak pravidelné obchodné kontakty medzi sledovanými oblasťami.

ČTK