S nápadom vytvoriť Európske laboratórium molekulárnej biológie (The European Molecular Biology Laboratory EMBL) prišli pred štyridsiatimi rokmi prominentný vedec Leo Szilárd a Nobelisti James Watson a John Kendrew. Chceli vytvoriť nadnárodné výskumné centrum na spôsob CERNu, ktoré by bolo protiváhou americkej nadvlády v oblasti molekulárnej biológie. Zakladajúcu zmluvu podpísalo deväť európskych štátov a Izrael v roku 1974.

Formálne ide o neziskovú organizáciu, financovanú z verejných prostriedkov od 20 súčasných členských štátov a jedného pridruženého člena - Austrálie. Pracoviská má v štyroch štátoch – Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii a v Taliansku. Hlavné laboratórium je v nemeckom Heidelbergu.

EMBL realizuje výskum prostredníctvom 85 nezávislých výskumných tímov, ktoré pokrývajú celé spektrum molekulárnej biológie. Onkológia, virológia, mikrobiológia, fyziológia, gerontológia, biochémia, organická chémia, genetika, farmakológia, biofyzika - to zďaleka nie je úplný zoznam vied, do ktorých molekulárna biológia zasahuje. EMBL sa stalo vlajkovou loďou Európy v oblasti tzv. life sciences.

Medzi jej základné ciele patrí základný výskum v oblasti molekulárnej biológie, ale aj tréningy vedcov a študentov, poskytovanie rôznych služieb pre vedcov, vývoj nových metód a prístrojov, či transfer technológií.  

Nová schéma

Dobrou správou je, že  Slovensko by sa mohlo do troch rokov stať plnohodnotným členom. Z novších členských štátov Európskej únie je pritom členom EMBL zatiaľ len Chorvátsko od roku 2006.

EMBL v prípade Slovenska po prvýkrát využilo novú schému perspektívneho členstva. „Radi vítame Slovenskú republiku ako perspektívny členský štát,“ povedal Iain Mattaj, generálny riaditeľ EMBL.

„Táto nová schéma uľahčuje prechod k plnému členstvu v EMBL, je to súčasť nášho neustáleho úsilia o integráciu výskumu molekulárnej biológie v celej Európe,“ dodal.

Ako perspektívny členský štát, bude mať Slovensko štatút pozorovateľa aj v riadiacom orgáne tejto medzinárodnej organizácie - v Rade EMBL.

Slovenskí vedci budú mať navyše prístup k EMBL zariadeniam a službám, a takisto aj výskumní pracovníci na začiatku svojej kariéry budú mať nárok na získanie štipendií v povestne známom doktorandskom a postgraduálnom programe EMBL.

„Slovenská vedecká komunita vykonávajúca výskum v oblasti biologických vied vníma toto ako príležitosť pre spustenie resp. uľahčenie našej spolupráce s výskumníkmi EMBL s možnosťou využívať i EMBL infraštruktúry, čím bude možné urýchliť pokrok v molekulárnej biológii v našej krajine,“ uviedla profesorka Silvia Pastoreková z Virologického ústavu SAV.

Otvoria sa možnosti

„Máme celý rad vynikajúcich vedcov, ktorí pracujú s  molekulárno-biologickými postupmi v ich výskume v onkológii, endokrinológii, virológie, mikrobiológie, fyziológie a ďalších oblastiach biomedicíny.“

„Je tu tiež rastúca mladá generácia molekulárnych biológov, ktorí majú záujem učiť sa a získavať nové skúsenosti od odborníkov EMBL. To znamená, že budúce členstvo v EMBL nám otvorí nové možnosti pre rozvoj spolupráce našich myšlienok a zručností v európskom výskumnom priestore,“ dodala Pastoreková, ktorá je aj slovenskou delegátkou v EMBL.

EMBL a slovenská vedecká komunita budú teraz spoločne pracovať aj na zviditeľňovaní EMBL v našej krajine a podporovať spoluprácu medzi výskumnými pracovníkmi na Slovensku a EMBL.

„Je pre mňa cťou, že sa Slovensko stalo prvým perspektívnym členom takej prestížnej medzinárodnej organizácie, akou je EMBL. Pevne verím, že všetky ponúkané možnosti vyplývajúce z tohto členstva predstavujú jednoznačnú pridanú hodnotu z pohľadu zvyšovania a skvalitňovania výskumno-vývojového potenciálu SR v jednej z prioritných oblastí vedy a techniky s interdisciplinárnym dosahom,“ povedal Dušan Čaplovič, minister školstva, vedy, výskumu a športu.