Diabolské Vianoce

Ak niečo popiera pokoj a ticho Vianoc, tak je to predvádzacia jazda parného stroja, ktorú na Štedrý deň v roku 1801 predviedol britský vynálezca a banský inžinier Richard Trevithick. Aby toho nebolo málo, svoj stroj nepomenoval veľmi vianočne. „Odfukujúci diabol“ viezol v juhobritskom meste Camborne šesť cestujúcich niekoľko míľ, pričom voz riadil Trevithickov bratranec a zároveň spoločník Andrew Vivian.  Táto jazda sa tak stala prvou verejnou demonštráciou parnej dopravy, no stroj o tri dni na to zhorel.

V roku 1802 získal Richard Trevithick na parnú vysokotlakovú lokomotívu patent.  V tom istom roku postavil aj stacionárny motor a v roku 1804 dokončil prvú lokomotívu. Medzi jeho ďalšie významné projekty patrí tiež hĺbenie tunela pod Temžou, návrhy strojov na vyzdvihovanie lodných vrakov, či  návrhy niekoľkých poľnohospodárskych strojov.

Kokosy na snehu

V tomto prípade nejde o vynález, ale o objav, ktorý rozšíril hranice geografického poznania.  Vianočný Ostrov ležiaci medzi Indonéziou a Austráliou nazval podľa zimného sviatku kapitán William Mynorse. Ten okolo neho preplával na prvý sviatok vianočný v roku 1643.

Zaujímavosťou je, že tento neobývaný ostrov sa  na mapu dostal až o tri roky neskôr a „prvej návštevy“ dočkal až v roku 1688. Anglický navigátor William Dampier sa na ceste z Nového Holandska (súčasná Austrália) snažil navštíviť Kokosové ostrovy, no nabral východnejší kurz ako mal a o 28 dní na to pristál na Vianočnom ostrove. S posádkou sa tak stali prvými Európanmi, ktorí na ostrov vstúpili.

V súčasnosti je tento austrálsky ostrov s rozlohou 135 km² zaujímavý najmä pre vedcov vďaka jedinečnej topografii a tomu, že 65% jeho územia tvorí národný park s rozľahlými oblasťami pôvodného dažďového pralesa. Na ostrove sa nachádza aj jeden z internačných táborov pre nelegálnych imigrantov.

Osvietený stromček

Asi najmenej prekvapivé je, že prvé elektrické vianočné svetlá vznikli práve na Vianoce. Spoločník a bývalý zamestnávateľ vynálezcu Tomasa Edisoma, Edward Hibberd Johnson, si nimi v roku 1882 ozdobil vianočný stromček.  Svetlá obsahovali osemdesiat červených, bielych a modrých elektrických žiaroviek veľkosti oriešku.

Prvý osvietený stromček lokálne médiá najprv ignorovali, no po reportáži v detroitských novinách sa s publicitou roztrhlo vrece a Johnson sa stal oficiálnym „otcom elektrického vianočného osvetlenia“ . Iróniou osudu je, že Johnson zomrel po zásahu elektrickým prúdom.

Vianočné osvetlenie zostalo pre jednotlivcov ešte dlho finančne nedostupné, a tak ho využívali hlavne podnikatelia. Ti si nimi pred Vianocami zdobili svoje obchody. Elektrické žiarovky vystriedali sviečky na domácich stromčekoch až začiatkom tridsiatych rokov.

vianočné osvetlenie, zdroj: wikimedia

Šošovky „zo stavebnice“

Prvý prototyp odlievacieho prístroja na výrobu kontaktných šošoviek zostrojil český chemik a vynálezca Otto Wichterle. Vyrobil ho doma, zo známej stavebnice Merkur a spojazdnil ho na Vianoce v roku 1961.

Prvé štyri takto vyrobené mäkké kontaktné šošovky z hydrogélu vyskúšal profesor Wichterle sám na sebe. Hneď na druhý deň ráno ich zaniesol na očnú kliniku, kde ich začali úspešne testovať. Počas nasledujúceho týždňa takto vyrobil stovky kusov.

Cockostoj, zdroj: wikipedia/Jan Suchy

Napriek obrovskému vedeckému úspechu sa Otto Wichterle nedočkal zaslúženého docenenia. Mnohé firmy jeho postup skopírovali, čo otvorilo veľa súdnych sporov. Kvôli zložitej politickej situácii v Československu Wichterle nedosiahol spravodlivosť a v roku 1977 predala krajina bez jeho vedomia všetky licencie americkej firme hlboko pod cenu.

Tomuto vynálezcovi sme sa nedávno bližšie venovali v článku: Otto Wichterle: Ľudí zbavil okuliarov a ženy mrznutia v sukniach.